S futbalom ste začali v Selci. Ako si spomínate na toto obdobie?
Futbal ma bavil odmalička. Bola som taký malý chlapec. (smiech). Miesto bábik som sa radšej hrala s futbalovou loptou. Na ihrisko ma ako šesťročnú priviedol otec a odvtedy som z neho neodišla. Dobré základy mi dal môj prvý tréner Ľubo Šišovský. Herne sa mi darilo, takže ma chlapci veľmi rýchlo zobrali medzi seba a nemala som žiadne problémy s aklimatizáciou v kolektíve napriek tomu, že som bola dievča. Darilo sa mi strelecky a radila som sa medzi najlepších strelcov v tíme.

A čo súperi, ušli sa vám občas posmešky?
Samozrejme. Tak to už chodí, ale dalo sa to zvládnuť. Snažila som ich nevnímať a oplatiť im to športovým spôsobom. Určite nešlo o niečo také, čo by mi futbal znechutilo.
V roku 2013 ste nahliadli do ženského futbalu, keď ste na striedavý štart nastupovali v drese AS Trenčín. Dozrel správny čas na posun?
V chlapčenskom futbale by som už príliš dlho nastupovať nemohla. Potrebovala som sa zaradiť. V Trenčíne v tom čase založili žiacke družstvo a ženský futbal ako taký. Šla som na skúšku a uchytila sa.

Stále som však nastupovala aj za žiakov v Selci. Musím povedať, že chlapčenský futbal mi dal veľa. Aj to obdobie striedavých štartov ma dobre pripravilo po fyzickej stránke.
Štandardne ste patrili medzi najlepších strelcov. Aký je váš najvýraznejší nástrel?