Futbalu sa venujete celý život. Ako si spomínate na vaše začiatky?
Otec sa futbalu venoval do doby, kedy sa oženil a zmenili sa mu priority a povinnosti. Moja generácia futbal milovala. Hral som ho pre vlastné presvedčenie a chuť zlepšovať sa. Začínal som v rodných Častkovciach. Vtedy sme ako šesťroční hrávali spolu so štrnásťročnými chlapcami. To nás ťahalo dopredu.
Mal som obavy, že futbal v obci môže skončiť, hovorí otvorene starosta Podolia Čítajte V dvanástich rokoch som prešiel do Nového Mesta nad Váhom. V soboty som nastúpil za mladších a v nedeľu za starších žiakov. V lete som na bicykli uháňal na tréning. S pánom Naďom sme dve hodiny behali a potom som sa viezol domov. Neviem, či by niečo také boli schopné robiť dnešné deti. (smiech)
Futbal mi veľa dal aj do každodenného života. Neskôr som veľa z neho preniesol do podnikania. Mal som dvadsať a premýšľal som, či sa budem pretĺkať len športovým životom, alebo začnem chodiť do práce a nájdem si inú životnú cestu.
Prestávka „národovcov“. Čo si o V. lige Západ myslí Brezová a Turá? Aký je pohľad Kostolného na baráž? Čítajte Boli ste členom mládežníckych reprezentačných výberov, dorastenecké roky ste odohrali v trnavskom Spartaku, kde ste patrili medzi najlepších. Čo rozhodlo v prospech Trnavy?
Keď som skončil medzi žiakmi, premýšľal som, čo bude ďalej. Starší brat Daniel hral za Spartak Trnava. Zdala sa mi to vhodná možnosť na pokračovanie, hoci ponúk bolo viac. V tom čase som už bol stabilným členom výberov Západoslovenského futbalového zväzu.
V pätnástich som nosil kapitánsku pásku. Trénoval som dvojfázovo, dával si dávky naviac a doslova som sa zničil. Prišli zranenia členkov. Keď som sa z nich vystrábil, mal som sedemnásť rokov. A už som sa nedokázal dostať do formy a pohody. Ani nie tak fyzicky ako mentálne.
Chodil som na elektrotechnické učilište. Škola ma príliš nebavila. Správal som sa však slušne, vzorne reprezentoval a zmaturoval.
Napriek nesporným kvalitám ste sa v prvom tíme Spartaka Trnava neobjavili. Prečo?
Bolo to obdobie, kedy Spartak za podivných okolností nezvládol posledný duel v Rimavskej Sobote a z titulu sa tešili Košice. Mal som osemnásť rokov a môj koniec medzi dorastencami sa blížil.
Napokon nikto z našej generácie nedostal prakticky žiadnu šancu. Klub kašľal na mládež. Mali sme katastrofálne podmienky. Trénovali sme na Slávii, kde neboli dobré ihriská.
Bol som ročník, ktorý dostal možnosť ešte aj v devätnástich rokoch hrať ligu staršieho dorastu. Strednú školu som už mal ukončenú. Doobeda som sa venoval brigádam, aby som mal aspoň nejaké peniaze, poobede som trénoval. Bohužiaľ, žiadnu šancu som v prvom tíme nikdy nedostal. Otvorene sa priznám, že ma to do dnešného dňa troška škrie.
Zo sľubne rozbehnutej kariéry a pri pohľade na to, že ste nemali ďaleko od profesionálneho futbalu ste napokon zakotvili v Častkovciach. Neprišli iné ponuky?
Aj toto sa v článku dočítate
Prečo Martin Madro ponúkol futbalovú ponuku od strýka Dušana
Kto ho nakopol k tomu, aby odišiel z rodinných stavebnín a založili si vlastnú firmu
Ktorý známy podnikateľ mu v začiatkoch vlastného biznisu výrazne pomohol a je mu vďačný
Aká je jeho vízia futbalu, ktorá siaha ďalej ako nedeľné víťazstvo mužov
Prečo založil futbalovú školu
A či sa cíti natoľko dobre, aby bol ešte prospešný pre tím na ihrisku
