Milan Zachodil žije roky v meste, ktoré bude navždy spojené s pojmom ničivé tornádo. V Hodoníne. Od augusta 1990 do decembra 1993 učil češtinu a ruštinu vo Vojenskom učilišti podjavorinských partizánov v Novom Meste nad Váhom.
Spojili sme sa s ním iba niekoľko hodín po zničujúcej katastrofe v Hodonínskom okrese. Prírodnú apokalypsu, ktorá postihla Hodonín a jeho blízke okolie, videl na vlastné oči.
Prinášame očitú výpoveď o minútach, ktoré sa navždy zapíšu čiernymi písmenami do histórie tohto mesta a okolitých obcí.

Milan, aké bolo v osudný deň 24. júna 2021 v Hodoníne a jeho okolí počasie?
Zo začiatku to s počasím vyzeralo celkom „na pohodu“. Potom sa zatiahlo a všetko nasvedčovalo, že bude pršať.
Absolútne nikto nečakal, čo už onedlho do Hodonína a jeho okolia príde. Najskôr začala klasická búrka, ku ktorej sa pridali postupne krúpy. A naraz to prišlo.
Tornádo v Hodoníne, ktoré deštruovalo aj pevné a murované stavby so železnými konštrukciami.
Z ničoho nič sme počuli veľmi silný hukot, bol to doslova moment. Zvuk, ako keby prišiel náhle nákladný vlak alebo rýchlik. V záhrade sa všetko trepalo a triaslo, stromy i kríky. V momente nám bolo jasné, že to všetko môže vytrhnúť z koreňov. Trvalo to krátko, pár minút. Možno maximálne desať minút. Viac nie.
Tornádo si zatiaľ vyžiadalo päť mŕtvych (k 26. júnu, pozn. r.), veľké množstvo zranených a niektorí ľudia sú stále nezvestní. Hasiči prehľadávajú trosky domov najmä v okolitých slováckych dedinách, ktoré to odniesli najviac. Hmotné škody sú po tornáde obrovské.
Dalo sa pred príchodom tornáda niekam uniknúť ?