„Prišiel som sem z núdze,“ spomína Juraj Valiska. Na prešovskej univerzite Valisku navrhli na univerzitného profesora. V získaní titulu mu zabránil sovietsky plukovník, ktorému sa nepáčilo, že nebojoval proti kontrarevolúcii, ale venoval sa mierovému hnutiu. „Bol som tak rozčúlený, že som dostal infarkt.“ Juraj Valiska sa s tým natoľko nemohol vyrovnať, že opustil univerzitu. Chcel odísť na západné Slovensko, vybral si Trenčín.
V pohnutých dobách mal ako jazykovedec zlé podmienky, systém dával pozor na každého. Nemohol vydávať knihy, ktoré chcel a mal pripravené. Odôvodnili mu to tým, že jednu knihu už vydal, a aj tak píše „len“ o nemčine.
Valisku vždy poteší, ak mu zatelefonuje niekto zo zahraničia, aby mu dal najavo svoj obdiv. „Raz mi volali z Portugalska a dokonca aj z Japonska,“ hovorí.
Na otázku, na čom teraz pracuje, s úsmevom odpovedá, že na želanie svojej manželky už niekoľko rokov prekladá originálny nemecký preklad biblie Martina Luthera. „Manželku veľmi zaujímali apokryfy - nepotvrdené kanonizované spisy, ktoré preklady našich biblií vynechávajú. Je to ťažká práca v starej nemčine a v švabachovom písme. Rád by som to dokončil. Nie je to však literatúra pre mňa. Sú tam samé vojny a bitky,“ hovorí Valiska. „Toto bude len pre manželku, nemám v pláne to aj knižne vydať.“
Napriek tomu, že prekonal tri infarkty, je veľmi čiperný. Ani pokročilý vek neodrádza Juraja Valisku od jeho celoživotnej práce. Okrem prekladu Lutherovej biblie má rozpracované aj ďalšie tri knihy o nemeckých nárečiach, písané v nemeckom jazyku.
VIZITKA
Juraj Valiska (* 3. 5. 1926)
Najlepší jazykovedec nemeckého jazyka na Slovensku a možno aj vo svete sa narodil vo Vŕbnici neďaleko Michaloviec. Zmaturoval na Slovanskom gymnáziu v Olomouci. Stal členom armádneho zboru a poslucháčom Vojenskej akadémie v Hraniciach na Morave. Ako dôstojník pôsobil na rôznych miestach v Československu. Zaujímavosťou je, že pôsobil skôr ako pedagóg na Vojenskej akadémii pohraničnej stráže a až potom sa dostal štúdium na Vysokej škole pedagogickej v Olomouci – aprobácia literatúra, nemčina a ruština. Po odchode z armády v roku 1959 pôsobil na viacerých univerzitách ako pedagóg nemeckého jazyka. Stal sa aj členom Slovenskej jazykovej spoločnosti pri SAV a členom krúžku moderných filológov pri SAV. Neskôr ako člen bilaterálnej komisie NDR-ČSSR pre vysokoškolskú germanistiku.
Je autorom ôsmich vedeckých kníh o nemeckom jazyku, mnohých vysokoškolských skrípt a odborných článkov a štúdií. Stal sa vlastníkom mnohých ocenení a vyznamenaní, medzi inými aj za mierovú činnosť, protifašistický odboj, či za pedagogickú činnosť.
Od roku 1990 prekladá a tlmočí z a do nemeckého jazyka.
