V lete 2011 ste urobili životný prestup z Prievidze do Trenčína. Ako si na toto obdobie spomínate?
Za mojim príchodom do Trenčína bol Adrián Guľa. Hrali sme spolu v drese Prievidze približne trištvrte roka. Sedeli sme vedľa seba. Keď sa posunul na pozíciu hlavného trénera a z klubu odišiel Dalibor Rožník, hľadal dvojku k Milošovi Volešákovi.

V Prievidzi futbal prakticky skončil. Pár mesiacov som bol vo štvrtoligových Ludaniciach, absolvoval skúšku v druholigovom Liptovskom Mikuláši. Keď prišla ponuka z Trenčína, nebolo nad čím uvažovať.
V Liptovskom Mikuláši by ste pravdepodobne mali väčšiu šancu postaviť sa medzi žrde oveľa skôr ako v Trenčíne. Nepremýšľali ste týmto smerom?
Nikdy som sa takto nezamýšľal. Uvedomoval som si, že si na príležitosť musím trpezlivo počkať. Ak by som bol urazený, nič by som nedocielil. Trenčín bol vyšší futbalový level.

Na vážnejšiu príležitosť ste čakali poriadne dlho. Prakticky ste štyri roky kryli chrbát Milošovi Volešákovi. Nebolo to frustrujúce?
Nie. Bol som mladý. Vedel som, kto je môj kolega a aké sú jeho kvality. Vedel som zároveň zhodnotiť tie svoje. Snažil som sa ho podporovať. Bol som presvedčený, že jedného dňa príde šanca aj pre mňa. A bol som na ňu pripravený.
Ani vám nenapadlo, že by ste odišli?
Aj toto sa v článku dočítate
Na ktorú partiu futbalistov v Trenčíne spomína najradšej
Aký je jeho vzťah s trénerom Romanom Hodálom
Aké príhody prezradil na zahraničných spoluhráčov
Ako vznikli legendárne posedenia s Čegym pri palacinkách
Čo mu pomohlo k tomu, aby si vybojoval post jednotky v AS Trenčín
Aká je jeho podmienka pri hľadaní si nového klubu