Pandémia ochorenia Covid-19 na Slovensku zasiahla aj do vzdelávacieho procesu na vysokých školách. V dôsledku opatrení proti šíreniu tohto ochorenia zaviedli pred viac ako rokom dištančné vzdelávanie, čo si vyžiadalo rýchlu reakciu a prechod na nový systém výučby i komunikácie.
O výzvach spojených s pandémiou, budúcnosti vedy, výskumu a vzdelávania porozprávali v ďalšej z diskusií regionálnych novín MY rektor Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne Jozef Habánik, dekanka Fakulty priemyselných technológií Darina Ondrušová a prodekanka pre vedu, výskum a medzinárodné vzťahy Fakulty zdravotníctva Katarína Kašlíková.
Bezproblémové dištančné vzdelávanie
Rovnako ako celý svet, tak i školský systém na Slovensku postihla pandémia ochorenia covid-19. Na Trenčianskej univerzite Alexandra Dubčeka v Trenčíne však mali šťastie, že na možnosť vzdelávania dištančnou formou boli čiastočne pripravení, a to zásluhou už zavedeného e-learningu.
„Tento vzdelávací systém nám na začiatku pandémie veľmi pomohol. Postupne sme pridávali ďalšie formy online vzdelávania, napríklad cez MS Teams. Začali sa konať prednášky, semináre a neskôr aj vo veľmi obmedzenom režime laboratórne cvičenia,“ načrtol rektor univerzity Jozef Habánik.
Výzvou bolo zabezpečiť bezproblémové vzdelávanie vo všetkých študijných programoch, podľa rektora sa ale prispôsobili situácii rýchlo a do dvoch týždňov prešli plynulo na systém dištančného vzdelávania.
Študentom a zamestnanom zároveň zabezpečili vzdialený prístup k študijnej literatúre, prístupy univerzita zabezpečila aj zahraničným študentom, ktorí museli z Trenčína v dôsledku pandémie odísť skôr, ako plánovali. Veľký dôraz sa kládol aj na zabezpečenie kvalitného vzdelávania pre študentov fakulty zdravotníctva.
„Tí popri teoretickej výučbe musia zvládať aj praktickú časť v zdravotníckych zariadeniach, čo je náročné,“ upozornil Habánik.
Študenti pomáhajú aj pri očkovaní
Prezenčný nácvik zručností v laboratóriách je pritom nenahraditeľný. Tvrdí to prodekanka pre vedu, výskum a medzinárodné vzťahy Fakulty zdravotníctva Katarína Kašlíková.
„Cez počítač sa to nedá. Aktuálne riešime situáciu s praxou u prvákov, pretože bez účasti na praktických cvičeniach nie je možné, aby mohli nastúpiť na odbornú prax do zdravotníckych zariadení. Tiež sme museli za prísnych opatrení dodržať kritériá ako napríklad presný počet študentov v laboratóriu, negatívny test či prekonané ochorenie covid-19,“ skonštatovala.
Zároveň poukázala na prínos študentov Fakulty zdravotníctva, ktorí neváhali a prihlásili sa do boja s pandémiou ako dobrovoľníci. Aktuálne ich môžu ľudia stretnúť napríklad vo veľkokapacitných očkovacích centrách (VKOC) v Trenčíne a Prievidzi, ktoré zriadil Trenčiansky samosprávny kraj (TSK).
„Boli sme oslovení pánom županom a vedúcou odboru zdravotníctva. Ich ponuku sme rozposlali študentom. Tí na ňu zareagovali a v súčasnosti tak máme v očkovacom centre v Trenčíne zaregistrovaných 36 študentov, z ktorých už 16 pomáha. Do Prievidze sa prihlásilo 12 študentov, z nich je desať zapojených,“ upozornila s tým, že aktívnym študentom-dobrovoľníkom časť tejto výpomoci zarátajú aj do klinickej praxe.
„Vo VKOC je ich hlavnou úlohou vstupný filter, zároveň vypomáhajú ľuďom pri vypisovaní formulárov a robia aj dohľad nad už zaočkovanými,“ povedala Katarína Kašlíková. Rektor Trenčianskej univerzity nešetril na margo aktívnych študentov viacerých fakúlt chválou.
„Fakulta zdravotníctva pomáha od prvých dní, či už na jednotlivých oddeleniach zdravotníckych zariadení, neskôr v mobilných odberných miestach a potom vo vakcinačných centrách. Vážim si ich iniciatívu, rovnako ako pomoc od študentov na fakulte špeciálnej techniky a fakulte priemyselných technológií,“ doplnil Habánik. Reagoval tak napríklad na tlač ochranných štítov na 3D tlačiarniach, ktoré počas prvej vlny pandémie venovali viacerým zdravotníckym zariadeniam.
Nezabúdajú na vedu a výskum
Univerzita sa v čase pandémie zároveň aktívne venovala aj prípravám viacerých projektov, pokrok v rámci vedy a výskumu je v Trenčíne jednou z priorít. Oči sa upierajú i na Fakultu priemyselných technológií v Púchove, ktorá je jedným z pracovísk univerzity. Funguje tu Centrum pre testovanie kvality a diagnostiku materiálov.
„Je zamerané na špičkový materiálový výskum a inovácie v oblasti nových materiálov pre 21. storočie. Zároveň je zacielené na rozvoj transferu inovácií a technológií do priemyselnej praxe v spolupráci s priemyselnými partnermi. V súčasnosti na fakulte čakáme na dodávku nových prístrojov a zariadení, za mnohé možno spomenúť špeciálny detektor tvaru kvapky,“ uviedla dekanka Fakulty priemyselných technológií Darina Ondrušová.
Zariadenie bude podľa jej slov slúžiť na skúmanie povrchových vlastností rôznych typov materiálov na základe ich zmáčania rôznymi kvapalinami.
„Povrchové vlastnosti sú dôležité z hľadiska ich ďalších vlastností. Napríklad nám povedia, či daný materiál bude odpudzovať vodu alebo napríklad znečistenie. Dajú nám teda predpoklad, či by bolo možné mať okná, ktoré by nebolo potrebné umývať,“ zjednodušila dekanka fakulty. Výsledky úspešného výskumu následne možno ponúknuť priemyselným partnerom.
„Máme pred sebou veľké výzvy a veľké projekty. Verím, že študenti ich budú môcť od nového akademického roku 2021/2022 spolu s nami objavovať prezenčnou formou vzdelávania, keďže nám záleží na blízkej interakcii medzi študentom a pedagógom. Robíme však všetko pre to, aby sme sa stretli v septembri spoločne, a to bez ohľadu či ide o našich slovenských študentov, či záujemcov o štúdium zo zahraničia,“ dodal rektor Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne.
