Čakajú na vás aj slony, nosorožce a opice v príjemnom teplom podnebí s pestrým rastlinstvom. A to všetko na našom slovenskom území. Má to však jeden háčik. K moru nedocestujete lietadlom či autobusom. Treba cestovať v čase. A poriadne dlho. Milióny rokov dozadu, do obdobia treťohôr, do obdobia, keď nás obmývalo príjemné more a na našom území zároveň vybuchovali sopky a tiekla láva.
Navštívte s nami Sandberg, ktorý je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla.
Práve tam by sme sa na piesočnej morskej pláži dnes slnili a kúpali. Samozrejme, iba v prípade, ak by sme sa ocitli v treťohorách. Pred vyše 11 až 16 miliónmi rokov. Ak máte odvahu, cestujte v dávnom čase s nami. Veď toto úžasné treťohorné more malo výbežky takmer až po Trenčín.
Prímorská piesková pláž Sandberg, ktorá je súčasťou Devínskej Kobyly, nebola v minulosti cieľom paleontológov, ale ťažobných spoločností. Kedy tu začali s dolovaním piesku, ktorý bol presýtený množstvom skamenelín starých milióny rokov?
Z historického obrazu rakúskeho maliara Johanna Christiana Branda (1722 – 1795), ktorý je umiestnený v galérii v nemeckom Norimbergu, sa dozvedáme o prvom zobrazení Sandbergu v 1. polovici 18. storočia. Už v tomto čase tu bola pieskovňa, v ktorej miestni obyvatelia Devínskej Novej Vsi a Devína ťažili piesok.
Romantizujúci obraz z roku 1744 nesie vo voľnom preklade názov Piesková baňa (Die Sandgrube). V pozadí na plátne je vidieť ešte aj starú podobu rakúskeho zámku Schloss Hof neďaleko hraníc so Slovenskom. Práve podľa zámku sa dala pieskovňa v oblasti Sandbergu identifikovať. Hoci sa názov Sandberg ujal a používa sa, nie je pôvodný. Devínskonovovešťania boli v prevahe Chorváti a pôvodný názov je Ravnica. Ale mal aj slovenský názov Pieskovec, či po záhorácky Pískovec.

Pravdepodobne ľudí, ktorí ťažili piesok, veľmi netrápilo, že je v ňom množstvo vzácnych skamenelín lastúr, ježoviek, ulitníko, či žraločích zubov alebo kostí veľrýb a tuleňov starých desiatky miliónov rokov...
Určite ich to netrápilo. Možno to ešte zdôrazňovalo teóriu biblickej potopy, že zrazu na kopci a pomerne vysoko nachádzali mušle, ktoré si tí chápavejší vedeli stotožniť s morskými živočíchmi, ktoré poznali z Jadranského alebo Stredozemného mora.
To ich možno ešte viac utvrdzovalo v predstave, že tu máme skutočný dôkaz biblickej potopy.

Ťažili v Sandbergu iba piesok alebo boli v jednotlivých vrstvách aj iné, pre stavebníctvo zaujímavé materiály?
Vrstvy milióny rokov starých morských pieskov sú uložené vodorovne. Medzi vrstvami pieskov a drobných štrkov sú spevnené vápnité pieskovce, ktoré je dodnes vidieť.