TRENČÍN. Z dna až na vrchol. Tak znie príbeh Šimona Latkóczyho za posledné miesiace. Kým pred niečo viac ako rokom uvažoval po nepríjemnom svalovom zranení o konci aktívnej kariéry, dnes si užíva najkrajšie dni.
Výborný dojem urobil už na majstrovstvách sveta do 20 rokov, kde mu v štatistikách úspešnosti brankárov patrilo tretie miesto. Po prehranom štvrťfinálovom stretnutí proti USA (2:5) sa už tešil na návrat domov, rodinu a kamarátov, keď prišla ponuka zo špičkovej mládežníckej organizácie na severoamerickom kontinente.

„Bolo to ťažké rozhodovanie. Aj som si poplakal, ale napokon som zostal a urobil som dobrú vec,“ nechal sa počuť Šimon Latkóczy, ktorý 1. júna oslávi devätnáste narodeniny už na Slovensku.
Gratulujeme k úspech. Na vašom hlase počuť únavu. Absolvovali ste náročné oslavy?
Práve som sa zobudil. Viete, ako sa to hovorí: Vyhrať je ťažké, osláviť ešte ťažšie. (smiech)
Aká bola sezóna, počas ktorej ste sa dostali až na vrchol a užili si pravý americký sen?
Vydarila sa všetkým, ktorí tu už budúcu sezónu nebudeme. Záver bol poriadne emotívny. Ďakujem klubu za príležitosť pôsobiť v Chicagu Steel.

Predchádzajúci ročník som v drese Madisonu Capitols vyhral tri stretnutia. V tom aktuálnom som rovnaký počet prehral. Zažil som hokej v zámorí z tej krajšej strany. Pred rokom a pol som zvažoval koniec kariéry, teraz som vyhral trofej, ktorá je snom mnohých mladých Američanov.
Vraj ste mali po poslednom zápase z Farga letieť domov lietadlom. Je to pravda?
Bolo to reálne. Napokon z toho spadlo. Majiteľ klubu nám zaplatil o jednu noc v hoteli naviac a nemuseli sme sa v noci trmácať desať hodín v autobuse. Užili sme si to. (smiech)
Aké slová vám adresoval majiteľ klubu po zisku trofeje?