NOVÉ MESTO NAD VÁHOM/LUBINA. Vo veku 78 rokov navždy z tohto sveta odišla v tichosti po ťažkej chorobe 8. marca 2021.
Hoci sme sa v tomto uzatvorenom období správu dozvedeli s oneskorením, prinášame vám spomienku na ženu, ktorá celý život pokračovala v protifašistických myšlienkach svojho otca, kapitána Miloša Uhra.

O svojho otca prišla ako malé dieťa
Keď 27. februára 1945 svišťali v Cetune guľky znepriatelených strán, mala malá Zorka takmer tri roky.
Jej otec Miloš Uher, ktorý od septembra 1944 velil partizánskemu oddielu Hurban, prežíval počas prestrelky s príslušníkmi jednotky SS – Kampfgruppe Edelweis posledné okamihy svojho krátkeho života.
Guľka, ktorá Miloša Uhra zasiahla v bojoch neďaleko Bziniec pod Javorinou do chrbta v blízkosti jednej zo stodôl, pripravila malú Zorku navždy o otca. Ten mal v čase smrti iba tridsať rokov. Zorka bola v Cetune aj počas krvavých bojov, ktoré stáli život jej otca a ďalších štrnástich partizánov. S mamou sa ukrývali pred nacistickou svojvôľou a na cetunských kopaniciach hľadali bezpečné miesto na svoj úkryt. Zora Uhrová si svojho milovaného otca neužila.

V boji za našu slobodu vydýchol už v časoch jej útleho detstva. Kto však veliteľovu dcéru osobne poznal, vie, že mnohé otcove gény navždy zdedila. Miloš Uher bol nebojácny, priamy, odvážny a rovný človek.