Choroba viniča fyloxéra sa stala postrachom Európy už v druhej polovici 19. storočia. Tak, ako sa stal covid-19 pohromou ľudstva v súčasnosti, bola fyloxéra pohromou pre úplne inú cieľovú skupinu. Od roku 1863 bola pohromou pre vinohrady a následne pestovateľov viniča.
Do Francúzska bola voška fyloxéra viničová, ktorá chorobu spôsobuje, dovlečená zo Severnej Ameriky. Následne tento milimetrový hmyz zaplavil viničné oblasti v celej Európe. Dovtedy neznámy škodca spôsobil obrovské straty výrobcov vín a položil ich na lopatky. Výroba vína poklesla vo Francúzsku o 60 miliónov litrov chutného nápoja a väčšina vinohradov vyhynula a zanikla.
Zo sadu ukradli 140 vzácnych stromov, išlo o genofond starých odrôd Čítajte O fyloxére viničovej sme sa rozprávali s archivárom Štefanom Hrivňákom, odborníkom na dejiny vinohradníctva a vinárstva. Pracovník Archívu mesta Bratislava nám o nebezpečnej fyloxére prezradil omnoho viac.
Voška fyloxéra viničová dramatickým spôsobom zasiahla do života množstva ľudí napriek tomu, že je to voška, ktorá ľudský organizmus nenapáda. Tisíce vinohradníkov po celej Európe však obrala o živobytie.
Mor, cholera či španielska chrípka sú pojmy, ktoré dodnes medzi ľuďmi veľmi rezonujú, pretože spôsobili vymretie veľkej časti vtedajšej populácie.
Spolužiaci napísali pre svoju triednu učiteľku unikátnu knižku Čítajte Predovšetkým preto, že tieto choroby nivočili priamo ľudí. Hoci fyloxéra viničová, o ktorej sa takmer nehovorí, nenapáda ľudský organizmus, dramaticky spôsobila obrovské problémy v spoločnosti a medzi ľuďmi. Spôsobila obrovské ekonomické problémy, pretože víno bolo významnou hospodárskou komoditou nielen vo Francúzsku, ale napríklad aj vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku a v oblasti našich Malých Karpát.
