TRENČÍN. Hlavná aktivita spolupráce je zameraná na zlepšovanie procesov verejnej správy pomocou smart konceptov v manažmente miestneho a regionálneho rozvoja.
Uhlíková neutralita
Európska únia si stanovila za cieľ, že do roku 2050 chce znížiť tvorbu uhlíka o polovicu.
Tento záväzok preniesla na národné štáty, ktoré tento zámer budú ďalej prenášať na mestá, obce a regióny.
„S touto politikou súvisia aj eurofondy a plán obnovy. Viac ako polovica peňazí pôjde do zelenej transformácie, vedy, výskumu a inovácií. To sú kľúčové pojmy,“ povedal Igor Wzoš, predseda predstavenstva Slovak Smart City Cluster. Mesto Trenčín sa v súčasnosti pripravuje na to, aby mohlo čerpať peniaze z týchto fondov. Na to však potrebuje dobrý plán a strategické dokumenty.
„Táto smart koncepcia je jedným zo strategických dokumentov, podľa ktorého bude mesto Trenčín v najbližších siedmich až desiatich rokoch čerpať zdroje Európskej únie a investovať do svojej infraštruktúry. Smart nie je len o technológiách, ale skôr o celom komplexe verejných politík na území mesta,“ dodal.
Smart riešenia pre mesto
Mesto Trenčín má záujem riešiť všetky oblasti života mesta, ale predovšetkým dopravu, bezpečnosť a energetiku. V rámci dopravy plánuje vybudovať inteligentné križovatky na hlavnom ťahu.
„Akékoľvek spriechodnenie by znížilo dobu čakania a zároveň emisie. Táto cesta je pre Trenčín kľúčová, je to hlavná tepna, ktorá ho pretína a aj keď sa postavila diaľnica, cez Trenčín prechádzajú desiatky tisíc áut a ich počet stále stúpa,“ povedal Wzoš. V rámci projektu chce radnica riešiť aj energetiku budov.
„Pri energetike to funguje tak, že do samotnej budovy sa nainštaluje väčšie množstvo senzorov na vodu, plyn, teplo, elektrickú energiu. Dokážete to efektívne regulovať, získate nejaké zdrojové dáta o tom, aký režim má tá budova, zavediete energetický manažment. Na základe toho potom môžete urobiť garantovanú energetickú službu a to už je mechanizmus, ktorý sa dá financovať z úspor,“ doplnil. Podľa jeho slov v takom prípade vie potom iný expert povedať, aké opatrenia musí mesto urobiť, aby sa znížilo množstvo energií. Z tých úspor sa potom dajú tieto opatrenia zaplatiť.
„Takýmto spôsobom môžu mestá na Slovensku zachrániť obrovské množstvo budov, lebo tieto kapitálové dlhy sa rátajú v stovkách mi-liónov. Takáto finančná injekcia, ktorá príde v podstate zo súkromnej banky alebo súkromného sektora, sa nezapočítava do dlhu mesta,“ povedal Wzoš.
Takéto riešenie sa dá využiť na väčšinu verejných objektov, ktoré nie sú energeticky zhodnotené ako školské budovy, plaváreň, športová hala a podobne.
Dáta sú ropou budúcnosti
Smart prístup ale nie je len o tom, že sa do budov nainštalujú zariadenia, ktoré vytvárajú grafy.
„Jednoducho jedným komplexným opatrením riešite aj energetiku, aj znižovanie CO2, aj financovanie a vo finále aj pohodu pre ľudí, ktorí tú budovu využívajú. Na konci musí byť vždy kvalita života ako ten najvyšší cieľ,“ vysvetlil. Wzoš si myslí, že podobné dáta budú ropou budúcnosti.
„To znamená, že bude sa rozhodovať na základe dát, vstúpi do toho umelá inteligencia, ale na konci bude vždy človek, ktorý stlačí enter a na ňom bude tá finálna zodpovednosť. Ale tá technológia má pomáhať pri rozhodovaní. V princípe je smart iba technológiou podporený gazdovský rozum.
„Na Slovensku nie je veľa miest, ktoré sa takto zodpovedne pripravujú na digitálnu budúcnosť, mesto Trenčín je v tomto prístupe lídrom,“ uzavrel.
