Knižnú prvotinu Lukáša Cabalu prijali čitatelia s nadšením

Knižný debut Lukáša Cabalu s názvom Satori v Trenčíne rozvíril hladiny slovenskej literatúry. Svet, v ktorom má Trenčín metro, mrakodrapy a odvšadiaľ hrá jazz, laickú i odbornú verejnosť zaujal natoľko, že je jednou z desiatky kníh nominovaných na literárnu cenu Anasoft Litera. Viac o knižnom debute porozprával sám autor.

Satori v Trenčíne (8 fotografií)

V Trenčíne plnom mrakodrapov a ľudí, v neurčitom čase, odohráva sa príbeh vašej knižnej prvotiny. Keby ste ju mali popísať tromi vetami, aké by to boli?
Asi by som sa o to nepokúšal. Ak by som ju dokázal popísať tromi vetami, tak by som nadobudol obavu, či ju vôbec bolo treba publikovať.
Ale jedna z vecí, ktorú prináša, je fakt, že realita sa dá vnímať rôznymi spôsobmi, a to je už tretia veta (úsmev).

Trenčín ako veľkomesto, so zmesou rôznych národností, s metrom a všadeprítomným jazzom a nu jazzom. Je takáto knižná vízia vášho rodného mesta pre vás tým, ako by malo mesto v budúcnosti vyzerať a v akom by ste chceli žiť?
Asi takto vyzerať nebude nikdy. Možno je to skôr snaha navnadiť čitateľov, aby si to niekedy skúsili predstaviť. Keď je hmla alebo noc, vtedy je to ľahšie. Zmes národností je tu v nejakej miere už teraz a to je skvelé.
Diverzita robí mesto pestrým, vidieť to aj na rôznych kuchyniach, ktoré tu máme.

Prečítajte si aj Prečítajte si aj Pri detských knižkách si môžem dovoliť trošku popustiť uzdu fantázie, hovorí prekladateľka Čítajte 

Z recenzií na Satori v Trenčíne cítiť obrovské množstvo pozitivity. Ľudia často skloňujú výrazy ako: ‘autor s ohromnou dávkou fantázie, autor musí mať prečítané obrovské množstvo kníh, autor musí mať napočúvané desiatky tisíc hodín hudby.‘ Dokázali vás cez knižné riadky čitatelia takpovediac prečítať?
Ono je to možno skôr môj problém než devíza, že pred realitou často uprednostňujem knihy, hudbu a filmy. V písaní sa to môže pretaviť do zaujímavého sveta, ktorý je kombináciou vlastného prežívania a vnímania umenia.

Profesijne fungujete ako antikvariátnik. Do akej veľkej miery vás pri tvorbe ovplyvňuje celodenný pobyt medzi desiatkami tisíc kníh? Stalo sa, že po prečítaní niektorých autorov ste si povedali – idem skúsiť niečo napísať, možno to vyjde? Alebo vás k to písaniu ťahalo vždy?
Vždy nie, ale ťahalo ma to k písaniu ešte pred vznikom antikvariátu. Začiatky však boli ťažké, chvíľu mi trvalo pochopiť, že potľapkávanie od kamarátov ma nikam neposunie a potrebujem kritického redaktora. V úvode knihy Na ceste od Kerouaca prichádza Dean Moriarty za Salom Paradisom, aby ho naučil písať. Toto, spolu s románom Martin Eden od Jacka Londona, ma v tej túžbe výrazne posunulo. Obe som čítal pred vznikom antikvariátu. Permanentný pobyt medzi knihami tvorbu nepochybne ovplyvňuje. V špekulovaní ma podporujú Borges s Cortázarom a istým jemným a citlivým štýlom je mi blízka súčasná americká spisovateľka Nicole Krauss.

Vaša knižná prvotina sa dostala spomedzi 165 kníh do desiatky finalistov Anasoft litera. Aké máte z toho pocity? Dúfali ste v kútiku duše v podobný úspech?
Dúfal som, ale dúfať neznamená veriť. Knihe tá nominácia pomôže, dostane sa k viac ľuďom, tak sa z toho naozaj úprimne teším.

Myslíte, že tomuto úspechu dopomohli aj ilustrácie od spisovateľky a ilustrátorky Anny Cimy? Plánujete s ňou ešte spolupracovať?
Jej ilustrácie nepochybne pomáhajú príbeh dotvoriť. Určite knižku posunuli a ani si ju bez nich neviem predstaviť. Čosi by sa stratilo, ak by Satori v Trenčíne vyšlo bez nich. Neviem si takto naplánovať, že s kým budem spolupracovať. Pri písaní to akosi samo príde, človeku sa podvedome vynorí, aký výtvarný štýl by sa k textu hodil. Skvelé je, že vydavateľstvo Artforum podporuje vznik takýchto kníh.
Po Satori v Trenčíne očakávajú čitatelia ďalšie diela z vášho pera. Môžete prezradiť, či a kedy sa môžu tešiť na ďalšiu knihu a z akého prostredia bude?
Hádam môžem prezradiť, že ak všetko pôjde, ako má, tak na jeseň by mala prísť druhá knižka. Bude z úplne iného prostredia, ale spôsob rozprávania a hlavná postava zostanú.