NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Jeho lietadlá s niekoľkometrovým rozpätím krídiel dokonale pripomínajú let obrov, ktorých poznáme z histórie i zo súčasnosti.
Ním zostrojené vojenské, vojnové a dopravné lietadlá majú takmer totožnú podobu so svojimi predlohami. Dokonca vydávajú aj zvuk motorov svojich obrovských bratov či kopírujú ich letové krivky.
Letecké modely, ktoré vyrážajú dych
Dnes už legendárny C-130 Hercules, štvormotorové vojenské dopravné lietadlo, dokázal Miroslav Oravec pretaviť do modelu s rozpätím krídiel 254 cm. Nechýba mu letový stabilizátor, odpruženie všetkých kolies, pozičné osvetlenie či brzdy zadných kolies.
A k tomu neodmysliteľne patrí absolútne realistický let. Ak model zostrojeného Herculesa zbadáte na nebesiach, máte pocit, že letí skutočné dopravné lietadlo. A už onedlho vidíme štartovať konvertoplán XC – 142, teda maketu skutočného lietadla s kolmým štartom, ktoré Američania vyrobili ako skutočné lietadlá v 60. rokoch iba v piatich kusoch na svete.

Oravcov päťmotorový model má štyri elektromotory na krídle i zadnú vrtuľu, ktorá udržuje stabilitu a mení smer letu modelu vo visiacom móde. Kým sa však novomestský modelár vyšplhal k najvyšším métam a skvostom svojej modelárskej dielne, ubehlo od začiatkov jeho koníčka vyše štyridsať rokov a tisícky hodín pedantnej práce. Jeho unikátne letecké modely a precíznosť ich spracovania vyrážajú dych.
Vyrábali si vlastné vysielačky
Miroslav Oravec je tvorcom aj pilotom leteckých RC modelov.
„Ide o o rádiom riadené modely. Modelári sa zaoberajú okrem tvorby lietadiel aj konštrukciou lodí, áut, vrtuľníkov, rakiet i ponoriek. Ja sa venujem leteckým modelom, ktoré na diaľku ovládam pomocou diaľkového vysielača,“ vysvetlil.
Prvé rádiom ovládané pokusy leteckých modelov vo svete odštartovali Nemci v roku 1963 a tento nádherný a náročný koníček pohltil odvtedy množstvo nadšencov z celej planéty.
„Prvým rádiovo riadeným modelom z našej dielne bol vetroň, ktorý sa dal riadiť iba v dvoch smeroch – vľavo a vpravo. Postavil som ho s bratmi niekedy začiatkom 80. rokov. Keďže sa v Československu nedala kúpiť vtedy dobrá vysielačka, tak sme si s bratom postavili svoju vlastnú, aby sme modely mohli ovládať,“ zaspomínal si.
Kvalitné vysielačky na ovládanie modelov sa dali zohnať v tých časoch iba na „západe.“