NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Skvelá domáca partia, zložená až na malé výnimky výhradne z vlastných odchovancov, postúpila najprv v roku 1968 do II. národnej ligy a hneď o rok neskôr dokonca do I. národnej ligy.
Napriek minimu financií, slabému materiálnemu zabezpečeniu, ale o to s väčším volejbalovým srdcom. Domáce hviez-dy hrávali zápasy na antuke pod holým nebom aj v daždi a stovky verných fanúšikov sa tiesnili na svojpomocne zhotovených drevených kaskádovitých tribúnkach. Rachot a oddanosť fanúšikov, ktorí novomestských volejbalistov sprevádzali na zápasoch po celej republike, závideli Považanu aj najväčšie slovenské veľkokluby.
Niektorí riešia moju váhu. Mám o kilogram viac ako keď som odchádzal do Dánska, hovorí Ramón Čítajte Čiary „nalajnované“ bielym vápnom
Na domáce legendy novomestského volejbalu sa v meste na Váhu spomína dodnes. Na antukovom ihrisku na bývalej poľnohospodárskej škole sa volejbalisti Považana vyšvihli za dva roky o dve súťaže vyššie. A na antuke s postrannými čiarami vyznačenými bielym vápnom zo sypúceho sa „trojkolečka“ postupne vítali kluby z volejbalových bášt celej republiky. Považan už ako nováčik súťaže úspešne vzdoroval Stavbáru Žilina, Petrocheme Dubovej, ČH Bratislava, Strojáru Detva či Lokomotíve Banská Bystrica. A prípravné zápasy?
Zahraničným hráčom až tak nezáleží na tom, čo si o nich budú ľudia myslieť, hovorí gentleman Čögley Čítajte „Doma na antuke sme si zahrali aj proti reprezentačnému výberu Maďarska. Na tribúnkach okolo ihriska sa tiesnilo doslova more divákov,“ zaspomínal si skvelý smečiar Jozef „Dodo“ Klimko. Mužstvá hrávali dvojzápasy doma a vonku vždy v sobotu a v nedeľu. V „párikoch“ boli mestá neďaleko od seba. Keď sa v sobotu cestovalo pod vysokú sieť do Dubovej, ďalší zápas odohrali Novomešťania v nedeľu o desiatej ráno v Detve. Najďalej to mali Považanci do Kežmarku. Dvojičku zápasov hrávali počas víkendov aj v Bratislave na palubovkách Slovana a Pozemných stavieb.
