DOLNÉ SRNIE.V ťažkých pomeroch, bez financií, ale s obrovským nadšením nacvičovali známe i menej známe hry, aby sa mohli predviesť hoci aj hŕstke svojich priaznivcov.
Jednou z divadelných ochotníckych scén sa pred desiatkami rokov pýšila aj obec Dolné Srnie v Novomestskom okrese. Na krásne povojnové časy ochotníckeho divadla v tejto dedinke si v našej reportáži zaspomínal dnes už 82-ročný bývalý líder dolnosrnianskych ochotníkov Milan Bušo.
S kamarátmi založil najprv bábkové divadlo
Veselé príhody zažíval Milan Bušo už v detských časoch. Najskôr ako „vĺča“ v Skaute, neskôr v Sokole či ako letecký modelár. Už v žiackom a študentskom období sa zamiloval predovšetkým do umeleckej činnosti, ktorá ho fascinovala. Herectvo a divadlo.
Pod Čachtickým hradom sa objavil nádherný Krokodíl Čítajte „Už v začiatkoch školskej dochádzky sme s mojím najlepším kamarátom z detských liet Milanom Šimovcom predvádzali jeho mame a malej sestričke Jarke u nich doma v kuchyni v Dolnom Srní predstavenia bábkového divadla po vzore kočujúcich bábkohercov. So svojím prenosným divadielkom chodievali k nám do školy a inšpirovali nás,“ začal svoje rozprávanie Milan Bušo.
Netrvalo dlho a s ďalším kamarátom Jankom Hargašom zriadili ozajstné bábkové divadlo v starej škole, ktorá stála na mieste dnešného hostinca. „Vlastnoručne sme si zhotovovali bábky i kulisy. A dokonca sme boli schopní vymýšľať si aj vlastné originálne bábkové hry. Bábkarský súbor sme nazvali Mladosť ,“ usmial sa stále aktívny Milan Bušo.
Pokrokový učiteľ zomrel ako vojnový invalid
Milan Bušo so svojimi kamarátmi mali možnosť nadväzovať na svojich veľkých predkov. „Veď už v roku 1912 urobili prvé brázdy na dovtedy nepooranom divadelnom poli pokrokoví slovenskí učitelia Ľudovít Bunčák a Viliam Adamčík. Srňanci zahrali hru Jozefa Hollého Amerikán pred vyše sto rokmi na svojpomocne zhotovenom javisku v triede evanjelickej školy, ktorá dnes už neexistuje,“ zaspomínal si.
Keďže Jozef Hollý pôsobil ako farár v susednom Moravskom Lieskovom, prvá herecká generácia v Dolnom Srní hrávala predovšetkým jeho diela. Ale radi si do repertoáru zaradili aj hry Ferka Urbánka či Jána Palárika.
