Je vyučený zlatník, no napriek tomu sa venuje šitiu. Na začiatku pandémie vyrábal rúška, ktoré rozdával zadarmo. Priznáva o sebe, že nemá obchodného ducha a napriek tomu, že jeho výrobky sa tešia veľkej popularite, šitie pre neho i naďalej zostáva iba voľnočasovou aktivitou. O tom, ako môže náhoda prerásť do vášne, sme sa rozprávali s Michalom Záhumenským.
Na svojej stránke spomínate, že k šitiu ste sa dostali náhodou. Aká náhoda stála za týmto koníčkom?
Áno, bola to náhoda a ani neviem, prečo som si vybral práve šitie. Potreboval som trochu vyventilovať stres z práce. Cez internet som si objednal šijací stroj, nejakú základnú výbavu a látky. Keď mi prišiel, snažil som sa podľa návodu navliecť niť. Trvalo to asi 15 minút. Dnes je to otázka asi piatich sekúnd.
Mali ste vzťah k ručným prácam ešte predtým než ste začali šiť, alebo táto vášeň prišla až so šitím?
K ručným prácam ako takým ani nie, ale som vyučený zlatník, čo bolo tiež
