V drvivej väčšine prípadov sa lôžko uvoľní, len keď pacient zomrie. Umelú pľúcnu ventiláciu už často potrebujú aj mladí ľudia bez pridružených ochorení alebo obezity. O tom, ako vyzerá každodenný boj o život v covidovej nemocnici v Novom Meste nad Váhom, sme sa rozprávali s primárkou Janou Dankovou.
Situácia vo vašej nemocnici sa od minulého týždňa zhoršila. V akom smere ste toto zhoršenie pocítili?
Zhoršenie pociťujeme už posledné dva týždne. Je to v tom, že nemocnica je takmer stále plná.
Zažili sme už aj stav, že nebolo kam uložiť pacienta, takže musel byť v príjmovej ambulancii na kyslíku, strážený zdravotnou sestrou, a čakali sme cez linku ministerstva zdravotníctva, kým nám nájdu inú nemocnicu, ktorá má kyslíkové lôžko voľné. Pacient bol u nás štyri hodiny, potom bol transportovaný do Žiliny.
Ďalšie zhoršenie je v tom, že pribúda oveľa viac mladých pacientov, tridsiatnikov, štyridsiatnikov, päťdesiatnikov. Naša jednotka intenzívnej starostlivosti je nonstop plná, pacientov meníme lôžko za lôžko.
V rozhovore sa okrem iného dozviete
- Ako prebieha napojenie pacienta na umelú pľúcnu ventiláciu?
- Podľa čoho zdravotníci rozhodujú kto z pacientov pôjde na ventiláciu?
- Ako vyzerá bežný pracovný deň v covidovej nemocnici?
- Či na Slovensku hrozí podobná situácia ako pred rokom v Taliansku?
- Aké protipandemické opatrenia by podľa primárky uľahčili prácu zdravotníkov?
- Ako hľadajú voľné lôžka pre kritických pacientov aj v zahraničí?
Máme problém pacientov umiestňovať na umelú pľúcnu ventiláciu, pretože celé Slovensko je plné. Miesto pre 45-ročného pacienta sme hľadali asi štyri hodiny, nakoniec sme ho našli v Kežmarku. Pacient ide niekoľko hodín zaintubovaný v sanitke do Kežmarku.
Do popredia už ide medzinárodná spolupráca. Pomoc nám ponúklo už aj Poľsko.
