TRENČÍN. Na dohodnutý rozhovor na zimnom štadióne prišiel skôr ako my. Sedel v zasadačke za kuchynkou v družnom rozhovore s vedúcim mužstva Jozefom Haščákom a otcom Branka Radivojeviča Matijom.

S Duklou zostal úzko spätý aj po tom, čo už nedohliada na kvalitu ľadu a nešoféruje rolbu. Na sebe mal oblečené tričko s logom klubu a na hlave šiltovku. Za desaťročia vynechal minimum zápasov. Keby sa dalo, aj teraz by sledoval priamo na štadióne ako sa chlapcom darí.
Oficiálne sa stal ľadárom v roku 1972 a skončil približne pred desiatimi rokmi. Aj to nie celkom dobrovoľne, ale kompetentní už uznali, že treba na jeho pozíciu mladšiu krv.
„Aj mi to bolo ľúto. Ja by som ešte zostal. Vládal som,“ rozhovoril sa dnes 84-ročný chlapík, ktorému by jeho entuziazmus a charizmu mohli závidieť oveľa mladší ľudia.

Zrazu sa zahľadí cez dvere na chodbu. „Miško ahoj,“ do miestnosti vkročí masér Michal Malina. Podá mu ruku a uháňa preč, aby nerušil rozhovor.
„Stále tu poznám všetkých. Keď som tu začal motávať, väčšina z nich bola ešte v tatkovom klíne,“ zarehoce sa dobráckym úsmevom.
Namiesto kostola na ihrisko
AJ TOTO SA V ČLÁNKU DOČÍTATE
Prečo nechodil Tibor Vitek do kostola
Kto ho priúčal starostlivosti o futbalové ihrisko
Ktorý hokejový tréner si ho vybral za ľadára
Ako to bolo s pukom hodeným z hľadiska v poslednom zápase majstrovskej sezóny 1991/92
Ako oponoval trénerovi Walterovi
Prečo Ivan Hlinka nechápal, čo robí v Litvínove
Akou nadávkou počastoval tréner Karol Žuffa súčasného trénera Jána Pardavého
Prečo Zdeno Chára sedával viac na mantinely ako korčuľoval po ľade
A mnoho ďalšieho...