Rodáčka z Lubiny sa v podmanivej detskej knižke sústredila na operence, ktoré nám svojím spevom spríjemňujú život a chránia nás od dotieravého hmyzu.
Hravou formou chce pritiahnuť pozornosť malých šesť- sedemročných čitateľov, pre ktorých v priebehu pol roka napísala veršíky o nádherných operencoch. Poletujú nám ponad hlavy, sadajú na konáre stromov v parkoch, lesoch, záhradách, a niekedy si sadnú aj na naše balkóny.

Čo vás inšpirovalo k napísaniu knižky o slovenských operencoch?
Príroda s jej krásami a rozmanitosťami, vrátane pestrosti vtáctva. Aj keď už roky žijem v hlavnom meste, okolo mám veľa stromov. Nadránom počúvam škrekotanie straky, sýkorkino vyspevovanie čiči-trn, čivkanie vrabcov, na balkónoch huhúkajú a hrkútajú holuby. Nedávno som pozorovala vrabca, ako sa húževnato usiluje dostať na najvyšší bod. Netrúfal si vyletieť až na vysoký stožiar antény, a tak dômyselne skackal po jednotlivých stupienkoch, ktoré sú na nej, akoby vystupoval po rebríku. No a potom si ten pohľad užíval a ja s ním.

Ste rodáčka z Lubiny. Chodievali ste v detstve do lesa obdivovať divo žijúce vtáky, napríklad ich hniezdenie?
Na to, aby som mohla pozorovať let vtáčikov a počúvať ich spev, som nemusela chodiť ďaleko. Narodila som sa totiž v prekrásnom zelenom kraji lubinských kopaníc – pod Rohom.