NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Na sklonku starého roka, 13. decembra, nás navždy opustil skvelý novomestský divadelný režisér, scenárista, publicista a herec Štefan Psotný. Jeho odchodom stratilo slovenské ochotnícke divadelníctvo navždy človeka, ktorý v Novom Meste nad Váhom držal divadelnú latku vysoko nad vodou niekoľko desaťročí. Jeho najbližší ho na poslednej ceste odprevadili 15. decembra na mestskom cintoríne.
Zomrel režisér. Zomrel ujo Števo
Pišta Psotný. Alebo aj, pre malých divadelníkov, ujo Števo. Chlapík, ktorý divadelnú taktovku v meste na Váhu pevne držal od roku 1968. A držal ju roky tak, že súbor Javorina bral ceny na veľkých i malých divadelných festivaloch doma i v zahraničí. Vedel poriadne kričať, vedel sa poriadne hnevať, vedel vyjadriť svoje pocity, neznášal nespravodlivosť a nečestné konanie.
Chlap, ktorý predovšetkým miloval divadlo. Celý svoj život divadelné dosky, ktoré znamenajú svet, vďaka jeho nasadeniu a entuziazmu ožívali v Novom Meste nad Váhom do množstva divadelných kreácií, ktoré či už ako režisér, autor divadelných hier a v mladosti aj ako herec vytvoril. Nepoddajný a ľudský zároveň, ostrý ako remeň, plný nápadov, ktoré počas celého života vždy túžil realizovať a napokon i realizoval. Jednoducho Pišta. Veľká osobnosť. A zároveň novomestský Enfant Terrible.
Film o Bátoričke po dvadsiatich premietaniach rýchlo stiahli Čítajte Všade kde prišiel, bolo ho počuť a okamžite vidieť. Ako nezastaviteľná morská vlna. Uragán. Divadlo a jeho vôňu miloval až do posledných dní svojho života. Nezanevrel ani vtedy, keď mu pred rokmi vyhorel byt na Ulici SNP a s ním kompletne aj všetky divadelné spomienky v obrovskom archíve. Vytvoril s plnou vervou spomienky nové. Režíroval a divadlo miloval, tak, ako asi nikto v široko - ďalekom okolí.
Život zasvätil divadlu
Rodák z Nového Mesta nad Váhom väčšinu svojho profesionálneho života pôsobil ako vojak z povolania vo svojom rodisku. S jeho menom sa nerozlučne spája rozvoj novomestského ochotníckeho divadla. Tálii sa upísal pred viac ako 60 rokmi. Najskôr ako herec a od sezóny 1968/69 ako režisér s vyše 150 divadelnými réžiami na konte. Vychoval desiatky nádejných talentov, z ktorých niekoľkí sú známymi profesionálnymi hercami v Prahe, Bratislave, Nitre i v Chebe.
Jeho zásluhou došlo v roku 1992 k znovuobnoveniu Stálej divadelnej ochotníckej scény. Bol vedúcim divadelného súboru Javorina a organizačne sa podieľal aj na činnosti súborov pre mládež a deti. Patril k iniciátorom a spoluzakladateľom Festivalu Aničky Jurkovičovej a niekoľko rokov ako jeho organizačný tajomník koordinoval prípravné práce.
Účasť našich ochotníkov na divadelných prehliadkach a festivaloch v SR, ale aj v srbskom Kysáči a mnohé individuálne a kolektívne ocenenia, ktoré si odtiaľ priniesli, boli pre Štefana Psotného tým najväčším poďakovaním za prácu v ochotníckom divadle.
Písal aj divadelné hry a monografie
Štefan Psotný sa narodil 27. októbra 1932 v Novom Meste nad Váhom, kde prežil až na malé výnimky celý svoj život. V roku 1950 absolvoval Odbornú učňovskú školu národného podniku Baťa vo Svite, v rokoch 1965 - 1966 Vojenskú akadémiu A. Zápotockého v Brne. Pracoval v Tatrasvite Svit (1947 - 1952), neskôr v národnom podniku Postrek Nové Mesto nad Váhom (1952 - 1953).
V rokoch 1955 - 1989 pôsobil ako vojak z povolania najskôr v Trenčíne a od roku 1958 v Spojovacom učilišti Podjavorinských partizánov v Novom Meste nad Váhom. Okrem divadelného diania napísal v autorskej spolupráci s Máriou Kubovicovou päť monografií, ktoré podrobne mapujú históriu i súčasnosť ochotníckeho divadla v Novom Meste nad Váhom v rokoch 1870 - 2010. Sú zdrojom informácií aj pre históriu slovenského ochotníckeho divadla.
Bol aj autorom a spoluautorom divadelných hier Rozum žien (1983), Veselé narodeniny (1990), Čo vy nato? (1992), Antigona a Kreón alebo Nekompromisné rozhodnutia (1993). Niektoré z prác napísal aj pod pseudonymom Š. P. Lúčan. Zahral si aj v televíznom seriáli Súdna sieň a vytvoril populárny projekt Prázdniny s divadlom.
Pišta, odpočívaj v pokoji. Budeme spomínať.
