TRENČÍN. Okrem náboženskej majority, ktorú na Slovensku tvorí rímskokatolícka a evanjelická cirkev, Vianoce oslavujú aj iné cirkvi. I keď sa v podstate Vianoc zhodujú, líšia sa v lokálnych zvykoch a tradíciách.
Štedrý večer v januári

V Trenčíne sa ku gréckokatolíckej cirkvi hlási približne 240 ľudí. Väčšina gréckokatolíkov slávi Vianoce 24. decembra, iba v málo farnostiach a obciach na východnom Slovensku sa pridŕžajú takzvaného juliánskeho kalendára.
„Tiež slávia Štedrý večer 24. decembra, ale podľa gregoriánskeho kalendára je to 6. január. Gregoriánsky je posunutý o 13 dní,“ vysvetlil Igor Cingeľ, farár gréckokatolíckej farnosti Trenčín.
Podstata slávenia Vianoc je narodenie Ježiša Krista, rozdielne sú len obradové a miestne tradície. Gréckokatolícka cirkev nepozná advent, spolu s pravoslávnou cirkvou pozná prípravné obdobie.
Podľa slov Cingeľa to je 40-dňový pôst, ktorý sa začína 15. novembra. „Toto obdobie sa nazýva vianočný pôst alebo „Filipovka“, pretože sa začína vždy po sviatku svätého Filipa. Toto obdobie trvá až do Štedrého večera a v istom období sa stretne s adventom,“ dodal.
U gréckokatolíkov je Štedrý deň pôstny, zdržiava sa mäsitých pokrmov.
„Tá štedrosť je skôr definovaná v počte chodov,“ spresnil Cingeľ. V niektorých rodinách sa láme oblátka s medom, v iných sa dáva chlieb s medom, takzvaná prosfora. Taktiež sa robí medom krížik na čelo.
Na štedrovečernom stole sa podáva vývar z kapusty nazývaný juška, hubová mačanka, pirohy a bobaľky na rôzne spôsoby. „Starý zvyk je ryba, v niektorých dedinách na kyslo. Niekde sa varí aj hrachová polievka. Náš rodinný zvyk je, že z každého chodu si musí každý dať aspoň trošku,“ dodal.
V niektorých gréckokatolíckych dedinách býva aj druhá štedrá večera, ktorá býva pred sviatkom Boho-zjavenia Pána, čo je šiesty január, v latinskom kalendári Traja králi. „Táto večera kopíruje zvyky prvej štedrej večere, akurát bez darčekov,“ spresnil. V gréckokatolíckej cirkvi sa končí vianočné obdobie 31. decembra.
Ako farár Cingeľ potvrdil, niektorí ľudia si často zamieňajú gréckokatolícku a pravoslávnu cirkev. V skutočnosti ale ide o dve rozdielne cirkvi. „Obe cirkvi majú spoločné liturgické tradície a duchovnosť. Obrady sú identické. Pozemskou hlavou gréckokatolíckej cirkvi je pápež, svätý otec. Pravoslávna cirkev má svoju autokefálnu štruktúru, majú svojich patriarchov,“ dodal.