TRENČÍN. Projekt „Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok“ prináša radosť seniorom na celom Slovensku už tretie Vianoce. Skromná zbierka, ktorá sa začala v Bánovciach nad Bebravou a v Novej Dedinke, sa z roka na rok rozrástla na masové podujatie, do ktorého sa aj tento rok zapojili tisíce ľudí. Svoje zastúpenie má aj v krajskom meste.
Cítia sa osamelo

V Trenčíne funguje zbierka druhý rok. Organizačne ju zastrešujú štyri osoby – Gabriela Miklošová, Mariana Bajčíková, Erika Bobotová a Markéta Palivcová.
K tomuto projektu ich priviedla spoločná túžba, pomôcť seniorom v domovoch.
„Sme si vedomé, že je to len malá radosť v porovnaní s tou, po akej najviac túžia, byť so svojimi blízkymi,“ povedala Miklošová. Podľa jej slov im chcú odkázať, že na nich ľudia nezabudli.
„Napriek ťažkým časom, ktoré momentálne prežívajú v izolácii, je mnoho ľudí, ktorí na nich myslia a súcitia s nimi,“ dodala. Ako kontaktné osoby sú v neustálom kontakte s Janou Galatovou a Silviou Slobodou, zakladateľkami tohto projektu.
Pravidelne od nich dostávajú organizačné pokyny a usmernenia k práci.
K získavaniu balíčkov pre dôchodcov využívajú sociálne siete, oslovujú známych alebo firmy, základné školy a škôlky.
„Je pravda, že veľa ľudí si nás aktívne vyhľadá, pretože naše kontakty sú uvedené v zozname na našej stránke,“ povedala Miklošová. Minulý rok obdarili balíčkami Zariadenie opatrovateľskej starostlivosti na Piaristickej ulici v Trenčíne a Centrum sociálnych služieb v Skalke nad Váhom. „Spolu sme rozdali babičkám a deduškom vyše 200 krabíc,“ spresnila Miklošová.
Nezastavila ich ani pandémia
Pandemická situácia do projektu zasiahla rôznymi spôsobmi. V prvom rade prekazila možnosť osobného odovzdania balíčkov. Tento rok ich organizátorky prinesú pred dvere zariadenia, kde ich potom prevezmú opatrovatelia. Po prevzatí musia byť všetky krabice v zariadení bezpečne uschované v karanténe po dobu sedem dní a až potom ich opatrovateľky rozdajú všetkým klientom.
„Pred rokom sme prežívali pri odovzdávaní krabičiek neopísateľné pocity. Často sme sa neubránili slzám, miešali sa v nás pocity radosti, šťastia, ale aj pocity smútku,“ dodala Miklošová.
Podľa slov Jany Galatovej, hlavnej organizátorky projektu, sa tento ročník skoro neuskutočnil. Nakoniec si však uvedomila, že v roku 2020 je tento projekt dôležitejší ako vlani.
„Ešte v marci padla otázka, či budeme tento rok vôbec pokračovať. Tak som si povedala, že naša zbierka asi nemá šancu, v tichosti som to odkomunikovala jednému domovu dôchodcov, ktorý ma doslova uprosil, že prosím nie, že tí ľudia to teraz potrebujú úplne najviac,“ povedala.