Minulý rok ste ukončili ako 32-ročný kariéru. Prečo?
Paradoxne som nemal za sebou žiadne operácie kolien, alebo ramien, ako býva u hokejistov zvykom. Prakticky do tridsiatky som nemal žiadne výrazné zranenia. Až keď som bol v Liberci zo dňa na deň mi začala tŕpnuť noha. Dôvodom bola vytečená platnička. Musel som podstúpiť operáciu.
Mama mu telefonovala z búdky. Čerstvý štyridsiatnik Radivojevič si zahral v jednom útoku s legendárnym Gretzkym Čítajte Lekári ma strašili, že rekonvalescencia bude trvať dlho. V priebehu troch mesiacov som bol späť a myslel som si, že všetko je v poriadku. Pociťoval som bolesť v triesle. Pôvodne som si myslel, že sa mi problémy v chrbte ešte nezahojili. Napokon som šiel na magnetickú rezonanciu, ktorá odhalila roztrhnuté puzdro v bedrovom kĺbe a vytečenú tekutinu.
Operovali ma v Plzni. Lekár mi hneď povedal, že už nebudem hrávať. Snažil som sa dať do poriadku v spolupráci s fyzioterapeutom. Skúšal som všetko možné, ale pri korčuľovaní ma to bolelo. Neskôr som už ráno vstával s bolesťou. Nemalo význam pokračovať.
Aké ste mali vtedy myšlienky?
Môj koniec neprišiel zo dňa na deň. Problémy som začal pociťovať v novembri 2018. Vo februári som absolvoval operáciu a kariéru ukončil v novembri 2019. Myšlienku o zavesení korčúľ na klinec som mal v hlave dlhšiu dobu.
Dozrel čas na návrat medzi oblastnú elitu? Verím, že nám to vyjde, hovorí kouč Hlávek Čítajte Všetko zlé je na niečo dobré. S manželkou sme čakali na narodenie syna Marka. Venoval som pozornosť jemu. Na pochmúrne myšlienky mi nezostával čas.
Chytíte sa aj plienok a prebalíte malého syna?
Samozrejme. Ostatný rok som veľa času doma a venujem sa malému. S prebaľovaním nemám problém.
Na tvári máte rúško s potlačou Pavlikovského hokejovej školy. Čomu sa v súčasnosti venujete?
Spolupracujem s Rasťom Pavlikovským. Bol som s ním vo Švédsku, Dánsku, či v exotickom Dubaji. Druhý polrok bol zložitejší, pretože mnohé kempy sa porušili z dôvodu pandémie koronavírusu. Uvidíme, čo prinesie ďalší rok.
Nie je to môj hlavný zdroj príjmu. Beriem to ako spestrenie. Sám neviem kam povedú moje kroky v budúcnosti.
Mám dom v Dolnej Porube a baví ma práca okolo neho.
Máte za sebou hokejovú kariéru. Podarilo sa vám počas nej dostatočne finančne zabezpečiť?
Nie som hráč, ktorý zarábal ťažké milióny. Základ do života však mám. Byt, dom a auto sa mi podarilo zabezpečiť bez pôžičiek. Nemusím sa báť, že zajtra alebo pozajtra nebude na chleba.
Samozrejme, nie sú to zdroje, že by som do konca života nemusel nič robiť. A nudiť sa by ma ani nebavilo.
Aj ste chodili po konci kariéry pozerať na zápasy Dukly Trenčín v pozícií diváka? Nemali ste z toho zlé pocity?
Chodil som. Aj za chalanmi do šatne. Mám s nimi dobré vzťahy. Som nekonfliktný človek. Ja som v kontakte s mnohými, či už z pôsobenia v Európe alebo aj zámorí.
Do slovenskej extraligy ste nakukli ako 17-ročný v drese materskej Dubnice nad Váhom. V ročníku 2004/2005 sa v zámorí nehralo a hviezdy NHL sa predstavili na Slovensku. Ako si na toto obdobie spomínate?
Dubnica v tej sezóne hrala najvyššiu súťaž. Bol som vekom ešte junior. Mal som tú česť nastúpiť proti vynikajúcim hokejistom. Pre mňa bola česť čo i len sedieť zabalený v deke na striedačke.
Hrali sme vo Zvolene. Na tvári som mal ešte košík a proti mne sa na vhadzovanie stál Michal Handzuš. Ani som sa nestačil pozrieť, akú má hokejku a už som prehral buly.
V drafte NHL si vás vybral Vancouver. V lete 2005 ste sa presunuli na západné pobrežie Kanady. Spomínate si ešte na tie časy?
AJ TOTO SA V ČLÁNKU DOČÍTATE
Čo zažil na tréningu v Amerike?
Ako si spomína na prvý zápas v NHL
Čo mu po tréningu prorokoval hviezdny brankár Roberto Luongo
Prečo opustil zámorie
Čo ho prekvapilo na striedačke počas štvrťfinálového zápasu MS proti Kanade
Kto bol najväčším vtipkárom spomedzi hokejistov
