BZINCE POD JAVORINOU. Remeslo mu prirástlo k srdcu a verný mu je už vyše päťdesiat rokov. Za tie roky absolvoval spolu s kolegami z Dobrovoľného hasičského zboru v Bzinciach pod Javorinou takmer sto zákrokov, pri ktorých zachraňoval ľudské životy i majetok.
Čo vás priviedlo medzi dobrovoľných hasičov v Bzinciach pod Javorinou?
Začalo sa to už v základnej škole. Tam bol krúžok mladých hasičov a mňa to veľmi chytilo. Viedol nás starší skúsený hasič a ako mladí požiarnici sme často chodievali na rôzne súťaže. Medzitým sme trénovali. Fascinovalo ma to. Potom sa to prerušilo. Išiel som študovať a po skončení štúdia na povinnú základnú vojenskú službu. Keď som sa z vojny v roku 1968 vrátil, tak som sa stal onedlho v roku 1969 dobrovoľným hasičom.

Mali ste aj niektorého z rodinných predkov hasiča?
Aj môj otec bol dobrovoľný hasič. To v génoch človek asi zdedí. Viedol ma k tomu. A záchranárskych zákrokov, ktorých som sa ako otcov nasledovník v hasičských radoch zúčastnil, boli potom desiatky. Takmer sto.
A už jeden z prvých zásahov bol veľmi náročný. Veľký požiar poľovníckej chaty dal zabrať všetkým zložkám.