Dominik, s rýchlou chôdzou si začal v pomerne staršom veku, prečo si sa rozhodol
práve pre túto disciplínu? Čo ťa na tejto disciplíne lákalo?
Je pravda, že s atletickou chôdzou som začal až v 15-tich ale atletiku robím už od 4. Ročníka na ZŠ. Raz na atletickom tréningu pri rozcvičke sme si skúsili chôdzu a od toho momentu sa jej venujem. Na chôdzi ma láka trénovať kondičku a vytrvalosť ale tiež morálno–vôľové vlastnosti, keďže v chôdzi sa preteká aj na 50 km.
Od začiatku tvojej kariéry si dosahoval výborné výsledky. Aké sú tvoje najväčšie úspechy?
Tituly majstra Slovenska, účasti na chodeckých európskych pohároch, atletických Majstrovstvách sveta juniorov, Majstrovstiev Európy do 23 rokov, 12te miesto na Majstrovstvách sveta juniorov v chôdzi, kde som skončil ako 4tý Európan, rankingovo splnený limit na olympijské hry 2020, ktoré však bohužiaľ kvôli momentálnej situácií boli odložené.
Sen väčšiny športovcov je olympiáda, je to aj tvoj prípad?
Olympiáda je mojím najväčším športovým snom. Na mojej prvej pretekovej 50tke v roku 2018 som zistil, že mám výkonnosť na kvalifikáciu, no moje ciele sú oveľa vyššie a chcem sa čo najviac priblížiť úspechom nášho Mateja Tótha.
Ako zvládaš prehry? Demotivujú ťa alebo naopak, viac ťa nakopnú?
Samozrejme, každá prehra zamrzí, avšak snažím sa mať nad tým nadhľad a patrím k tým, čo sa rýchlo otrasú a idú ďalej. Každá prehra nás predsa v niečom posúva.
Stres pred pretekmi je tiež veľkým nepriateľom mnohých športovcov. Ty si však vždy pozitívne naladený, ako to robíš?
Myslím si, že v živote by nemalo mať príliš veľkú vážnosť a snažím sa mať nad vecami nadhľad a teda aj nad športom. Ak aj pociťujem stres pres pretekmi snažím sa ho nevnímať ako niečo negatívne a koniec koncov poviem si načo mať stres, veď aj tak trénujem hlavne pre to aby som to ukázal na pretekoch.
