DUBNICA NAD VÁHOM. Kulturistika mu učarovala od puberty. Od 15 rokov začal poctivo cvičiť, o dva roky neskôr sa už zúčastňoval pretekov. Dva dni po devätnástich narodeninách sa mu život totálne zmenil.
Pri prechádzaní ľavotočivej zákruty na Machnáči pri Trenčianskych Tepliciach dostal na motorke šmyk. Po dopade na cestu sa zosunul popod zvodidlá do trojmetrovej priekopy. Neupadol do bezvedomia a zachoval duchaprítomnosť. Vyhrabal sa späť na krajnicu, zavolal si záchranku a sám sa dal do stabilizovanej polohy. Pamätá si všetko až do okamihu, kedy ho lekári v bratislavskej nemocnici uspali pred operáciou.

Masívne krvácanie a dotrhané cievy neumožňovali obnoviť krvný obeh. Riešením bola amputácia nohy nad kolenom.
„V tom čase mi veľmi pomohla rodina a kamaráti. Otec si naštudoval niekoľko dokumentov. Sám som vedel, že takíto ľudia ako ja existujú a normálne fungujú. Rýchlo som sa mentálne nastavil, že sa potrebujem dať do poriadku a vrátiť sa do bežného života,“ povedal na úvod Michal Lukáč.