Nie, je to najhoršie možné riešenie a už o pár dní by veci mali byť inak, pretože do platnosti vstupuje novela zákona o odpadoch. Čo sa zmení? Ako by sa dal vyriešiť napríklad problém s dreveným odpadom z výrobných podnikov a logistických parkov v regióne? Vznikajú tam tisíce ton dreveného odpadu, veď drvivá väčšina komponentov na výrobu a rovnako tak väčšina hotových výrobkov, sa prepravuje na paletách alebo v debnách.
Môže sa zdať, že drevo ako prírodný materiál, nie je pri odpadoch problém. Veď sa samo rozloží, stačí mu pár rokov... Nie je to celkom pravda. Aj drevo sa rozkladá roky a medzi tým niekde zaberá veľa miesta. Koľko, to ste určite videli pri orezávaní stromov alebo keď ste vymieňali drevené okná za nové.
Drevený odpad nemusí hniť na skládkach. V Drietome ho takto recyklujú.Pekný rebríček na škaredý odpad
Stratégia v nakladaní s odpadmi je jasná. Číslom jeden je neprodukovať žiaden odpad a ten, ktorý vznikol, by sa mal v prvom rade spracovať tak, aby sa dal znovu použiť. Na tretej priečke dobrých riešení je recyklácia a energetické zhodnocovanie. Skládkovanie je až posledná možnosť.
Sú v našom regióne firmy, ktoré vedia zhodnotiť drevený odpad tak, že sa drevo opäť použije? „Sme jednou z mála takýchto firiem,“ hovorí Ing. Peter Zelina z trenčianskej spoločnosti LES – zelená energia. „Možno je to spôsobené aj tým, že nakladanie s dreveným odpadom firmy zatiaľ nepociťovali ako problém.“ Nepoškodené palety vykupovali malí miestni podnikatelia na ďalší predaj. Dá sa však predpokladať, že väčšina dreveného odpadu skončila na skládkach. V Trenčianskom kraji sa v roku 2018 takto „upratalo“ 63,3 % komunálneho odpadu, v susednom Žilinskom kraji 59,9 %.
Štiepkovanie drevného odpadu je jedným z dobrým spôsobom recyklácie tohto materiálu.Problematická novela
Od 1. januára 2021 vstupuje do platnosti novela zákona o odpadoch, ktorá okrem iného zakazuje zneškodňovať skládkovaním neupravený odpad. Novela ukladá samosprávam a firmám mnoho nových povinností, ako nakladať s odpadmi, no keďže ministerstvo životného prostredia nestíha vyriešiť všetky problémy súvisiace s jej aplikáciou, nikto nevie, čo sa bude v skutočnosti diať. Podmienky na dodržanie nových predpisov jednoducho ešte nie sú vytvorené. Isté však je, že obce, mestá aj podniky budú za odpady platiť omnoho viac než doteraz.
„Spoplatňovanie odpadu má svoj zmysel. Núti spotrebiteľov aj výrobcov nakladať s ním rozumne. Otázne však zostáva, či sa bude objem odpadu napriek tomu, že bude drahší, zmenšovať a hlavne reálne zhodnocovať,“ zamýšľa sa zástupca spoločnosti LES, ktorá sa zhodnocovaniu a recyklácii drevených odpadov venuje už niekoľko rokov. „Máme všetky potrebné povolenia, certifikáty aj technické vybavenie na to, aby sme drevený odpad, či už sú to piliny, hobliny, orezy z údržby zelene, palety, debny, staré drevené dvere, nábytok alebo drevo zo starých domov, zhodnotili. Sme v tom partnerom pre niektoré samosprávy a podniky, no naše kapacity zďaleka nie sú vyčerpané, takže vieme podať pomocnú ruku pri nakladaní s dreveným odpadom ďalším firmám, obciam alebo mestám.“ Tento odpad dokáže firma odviezť a čo je dôležité, ďalej spracovať tak, aby viac nebol odpadom.
Dokážete si tipnúť, koľko miesta by zabralo toto drevo na skládke, keby sa nezrecyklovalo a ako dlho by sa rozkladalo?Výrobky s pridanou hodnotou
„Ekológii sa v našej firme venujeme už roky, začali sme ešte v období, keď to nebola taká populárna téma ako dnes, pretože nám skutočne záleží na životnom prostredí,“ pokračuje P. Zelina. Z lokálnych píl a od prvospracovateľov dreva firma vykupuje piliny a hobliny, teda piliarsky odpad a vyrába z neho drevené eko brikety. Ďalší drevný odpad štiepkuje a štiepku používa ako zdroj energie vo vlastnom procese výroby. Chemicky ošetrené drevo, nevhodné na výrobu brikiet a na kúrenie, spracuje na surovinu na výrobu drevotrieskových dosiek. Ide teda o cirkulárnu ekonomiku, k posilňovaniu ktorej chce Európska únia nasmerovať všetky členské krajiny.
Lepší život, viac odpadu
Čísla Štatistického úradu SR hovoria o našich odpadoch toto: každý rok ich na Slovensku máme viac, pričom najviac ich je v regiónoch s vyššou životnou úrovňou. Jedným dychom treba dodať, že napríklad Bratislavský kraj, kde v roku 2018 pripadlo na jedného obyvateľa 516 kg odpadu – najviac z celej krajiny – vyvezie na skládku iba tretinu „smetí“, zvyšné dve tretiny dokáže zrecyklovať.
Trenčiansky kraj obsadil nelichotivú prvú priečku v množstve odpadu, ktorý skončí na skládke a zároveň je na chvoste tabuľky v množstve zhodnoteného dopadu – zrecyklovať alebo energeticky zhodnotiť dokáže iba 36 % komunálneho odpadu.
Piliny boli voľakedy odpadom, dnes sú cennou surovinou na výrobu brikiet. V Drietome neďaleko Trenčína je briketáreň LES v 20-ročnou tradíciou. Podľa slovenskej Envirostratégie 2030 sa má v priebehu necelých 20 rokov zvýšiť miera recyklácie komunálneho odpadu na minimálne 60 % a do roku 2035 má na skládkach skončiť menej ako 25 % odpadu. Je to ambiciózny plán a mnoho odborníkov pochybuje o jeho splniteľnosti. „Každá tona odpadu, ktorá neskočí na skládke, je dobrá správa. A drevo tam podľa môjho názoru vôbec nepatrí. Kto má s dreveným odpadom problém, môže sa na nás obrátiť, určite nájdeme spôsob, ako mu pomôcť a odpad zhodnotiť, a tým zvýšiť počet firiem fungujúcich na báze cirkulárnej ekonomiky,“ ponúka riešenie pre firmy v Trenčianskom a Žilinskom kraji P. Zelenia zo spoločnosti LES – zelená energia.
Tu nájdete video o spoločnosti LES - zelená energia.
Lucia Čibenková
