Chór vážskych muzikantov (CHVM) je už desaťročia neodlučiteľnou súčasťou trenčianskej alternatívnej hudobnej scény. Na celom území Slovenska aj Česka majú tisíce priaznivcov napriek tomu, že sa celú kariéru vedome vyhýbajú strednému prúdu.
Tento rok oslavujú jubilejných 40 rokov svojej existencie. O radostiach aj trápeniach tejto kapely sme sa rozprávali so zakladateľom, bývalým basgitaristom a terajším kapelníkom CHVM, Ľubošom Dzuríkom.
Keď sa pozriete na štyri dekády spojené s kapelou CHVM, čo vám prvé napadne?
Za 40 rokov sme odohrali kopu koncertov, vydali kopu CD-čiek a nezarobili sme ani korunu, pretože to nie je v našej povahe. Vždy sme robili muziku s láskou, kapela CHVM je také naše 40-ročné dieťa, ktoré stále kŕmime. Som rád, že sa to dotiahlo do takéhoto veku. Podporujete nepovolené kopírovanie vašej hudby.
To, čo je pre iných muzikantov nočná mora, je u vás vítané?
My sme celý život nastavení na tento režim, nikdy sme nemali vidinu nejakého zisku, pretože ešte za bývalého režimu sme si zvykli, že koncert bol sviatok. Boli sme šťastní, že sa koncert mohol vôbec uskutočniť, vždy sme sa deň nato báli, či nás nevyhodia z práce alebo zo školy. Všetky veci súvisiace s kapelou sme si vždy dotovali sami. Za tých 40 rokov sme vydali približne 15 albumov, rozdali sme asi 25 000 nosičov, za ktoré sme nedostali ani euro a nás to teší.
Za bývalého režimu nebolo jednoduché slobodne hrať muziku, akú ste hrali vy. Mali ste s vystupovaním alebo s vydávaním nahrávok problémy?
Ono to bolo tak, že keď sme začali túto hudbu robiť, okamžite sme boli v hľadáčiku štátnej bezpečnosti. Začalo sa to niekedy v roku 1983.
