Novela im tiež umožňuje zakázať umiestňovanie herní na vodorovnú vzdialenosť menej ako 500 metrov od školy, školského zariadenia, zariadenia sociálnych služieb, zariadenia pre liečbu nelátkových závislostí a ubytovne mládeže.
V Trenčíne sa už debata začala
Podľa hovorkyne mesta Trenčín Eriky Ságovej aktuálne už o takomto návrhu uvažujú, primátor Richard Rybníček chcel pripraviť návrh nariadenia do konca októbra. V prípade, že by mesto prijalo iba VZN o zákaze umiestňovania herní na vzdialenosť menej ako 500 metrov od škôl alebo zariadení sociálnych služieb, v Trenčíne by sa v prípade schválenia toto nové nariadenie dotklo väčšiny herní.
„Pri piatich herniach bude treba premerať vzdialenosť, ostatné herne podmienku 500 metrov nespĺňajú,“ uvádza hovorkyňa mesta. Fungovať by v tomto prípade s určitosťou zostali len štyri herne z dvadsiatich šiestich. Tie sa nachádzajú v mestskej časti Belá a ako jediné spĺňajú podmienku vzdialenosti 500 metrov od škôl a ďalších zariadení.
Čiastkové riešenia sa nemusia osvedčiť
V inej situácii sa nachádza neďaleká Dubnica nad Váhom, kde momentálne funguje šesť prevádzok a v prípade schválenia 500-metrovej vzdialenosti by všetky zanikli. Podľa hovorkyne mesta Veroniky Rezákovej v Dubnici nie je vylúčené, že k zákazu hazardu pristúpia. „Zároveň však považujeme za dôležité poukázať na to, že nejde o lokálnu záležitosť, ale o otázku celého regiónu,“ reagovala hovorkyňa Dubnice nad Váhom s tým, že otázka regulácie hazardu by si vyžadovala kooperáciu na úrovni samospráv.
Menej peňazí v rozpočte
Ak by sa mestá zhodli a plošne zakázali hazardné hry v celom regióne, budú sa musieť pripraviť aj na výpadok častí financií v mestskom rozpočte, ktoré doň prichádzajú práve z hazardu. V Trenčíne táto čiastka za minulý rok predstavovala viac ako 400 000 eur a do rozpočtu v Dubnici herné prevádzky prispeli odvodmi v hodnote 100 000 eur. Chýbajúce prostriedky, s ktorými mestá po dlhé roky rátali, by sa tak mohli stať komplikáciou pri konsenze ohľadom plošného zákazu.
„Nie je to len v rovine príjmov do miest a obcí. Rovnako prídu o prácu ľudia, ktorých zamestnávame. To nie sú len krupiéri či čašníčky. Naše firmy zamestnávajú celé oddelenia ľudí ako ekonómky, mzdové pracovníčky, právnici, sekretárky, manažéri, IT technici, prevádzkari, vodiči. Ide o asi 15 tisíc ľudí, ktorí sa v čase ťažkej corona krízy ocitnú na úradoch práce,“ vymenúva hovorkyňa Asociácie zábavy a hier Dominika Lukáčová.
Ďalšie riziká zákazu
Asociácia zábavy a hier združujúca prevádzkovateľov herní pred úplným zákazom hazardu varuje. „Plošný zákaz nebol nikdy dobrým riešením,“ tvrdí hovorkyňa. Ako príklad uvádza viaceré mestá, kde bol výskyt legálnych herní na základe sprísnenia legislatívy v ostatných rokoch obmedzený a Finančná správa tam bojuje s nelegálnymi kvízomatmi. „Len od novembra do mája zaistili takmer 800 kusov takýchto automatov, ktoré sú dôkazom toho, že ak herne úplne vylúčime spod dohľadu štátu, nelegálny hazard plne nahradí regulované prevádzky,“ varuje Lukáčová.
„V tom prípade už nebudeme môcť chrániť najzraniteľnejších obyvateľov vedených v registri vylúčených osôb.“ Lukáčová zdôrazňuje, že vďaka registru sú z hazardu momentálne vylúčení poberatelia sociálnych dávok, neplatiči výživného či patologickí hráči alebo ľudia, ktorí do registra dobrovoľne vstúpili. „Pri vstupe do legálnej herne sa každý musí preukázať občianskym preukazom, a týmto ľuďom nie je hranie umožnené.“ Ako to bude vyzerať v prípade čiernych prevádzok, si každý môže ľahko domyslieť.
Dialóg ako základ zdravého kompromisu
Aby mestá nemuseli pristupovať k extrémnym riešeniam, Asociácia zábavy a hier je pripravená ponúknuť im pomocnú ruku. „Boli by sme radi, keby nás samospráva s akoukoľvek otázkou, nejasnosťou či problémom, oslovila. Sme otvorení každej komunikácii a veríme, že spoločne nájdeme riešenie, ktoré by mestám mohlo prospieť viac než celoplošný zákaz hazardu.“ hovorí Lukáčová.
„Mestá nemusia pristupovať ku krajným riešeniam v podobe zákazu, práve naopak, spolupráca prevádzkovateľov herní a samosprávy môže byť pre mestá veľmi prospešná,“ uzatvára Lukáčová. Medzi inými spomína aj tri detské ihriská na popradských sídliskách, ktoré boli postavené v spolupráci s OZ Rozvíjame naše mestá združujúcim prevádzkovateľov hazardných hier na Slovensku.
