V Dukle ma najskôr nechceli, spomína Branislav Jánoš

Rodák z Trenčína, ktorý s Duklou získal federálny titul majstra Československa. Za slovenskú reprezentáciu odohral 117 zápasov, v ktorých zaznamenal 37 gólov. Na otázky nám odpovedal trojnásobný majster Slovenska BRANISLAV JÁNOŠ (49).

Ako si spomínate na svoje hokejové začiatky? Kto vás priviedol k hokeju?

S hokejom som začal koncom štvrtého ročníka na základnej škole. Priviedol ma k nemu spolužiakov otec. V Dukle ma najskôr nechceli. Tréner Bohunický povedal, že on ma nebude predsa učiť korčuľovať. Keď si po polhodine všimol, že už behám po ľade, povedal kamarátovmu ocovi, aby mi okamžite vybavili registračku, pretože v sobotu budem hrať.

Svoju kariéru ste odštartovali v Dukle Trenčín. Ako si spomínate na toto obdobie? Považujte ho za svoje najúspešnejšie?

Dukla je moja srdcová záležitosť. V Trenčíne som vyrastal a zažil som tam skvelé obdobie. Podarilo sa nám vybojovať tri majstrovské tituly. Pekné obdobie som zažil aj v Třinci či na Slovane. Bol by som zlý Trenčan, keby som nejakým spôsobom na Duklu zanevrel.

Na ktorý z majstrovských titulov máte najkrajšie spomienky?

Každý z titulov mal svoje špecifiká a nerád by som ich porovnával. Federálny titul bol veľký úspech. Trenčín bol v podstate béčko Jihlavy, pretože si vyberal vojakov až druhý v poradí. Ľudia nám príliš neverili, keďže sme v tíme nemali žiadne veľké hviezdy. V kabíne sme mali aj pár starších hráčov, ale v podstate sme si boli všetci seberovní. Pod vedením Jula Šuplera sa vytvorila skvelá partia, ktorá to dotiahla až k historickému úspechu pre trenčiansky hokej.

Počas vašej kariéry ste pôsobili vo viacerých kluboch. V ktorom ste sa cítili hokejovo najlepšie?

Samozrejme, v Dukle som sa cítil veľmi dobre. Rád spomínam aj na obdobie v Třinci, kde bola tiež skvelá partia. Pôsobil som tam s Jožkom Daňom a Ľubom Sekerášom. Škoda, že nám titul unikol pomedzi prsty. Cítil som sa tam veľmi dobre a aj Třinec mi prirástol k srdcu.

Je niektorý angažmán, na ktorý nerád spomínate?

Takých je viacero, kde som nebol úplne šťastný. Zažil som sezóny, v ktorých sa mne a ani mužstvu nedarilo. Boli sme v kríze a nefungovalo to. Tieto veci už dávno preboleli. Teraz spomínam len na tie pekné chvíle.

Okrem domácej súťaže ste okúsili aj zahraničný európsky hokej. Pôsobili ste vo Švédsku, Rakúsku, Česku, Nemecku a Poľsku. Kde sa hral podľa vás najatraktívnejší hokej?

Z môjho pohľadu to bola určite federálna liga. Československá liga vtedy ponúkala pre divákov atraktívny hokej, na ktorý dodnes ľudia v dobrom spomínajú. Na túto súťaž nadviazala česká liga, v ktorej sa hral rovnako pekný kombinačný hokej. Za mňa to boli práve tieto dve súťaže, pokiaľ ide o atraktívnosť hry. V Nemecku a Švédsku sa tiež hral dobrý hokej, ale ten bol v porovnaní s českou ligou skôr defenzívny.

Ktorý angažmán bol pre vás najzaujímavejší platovo?

Samozrejme, v začiatkoch sa dali pekné peniaze zarobiť vo Švédsku, ale platovo bol pre mňa najzaujímavejší Třinec.

Čomu sa momentálne venujete? Angažujete sa ešte nejakým spôsobom v hokeji?

Bol som asistentom trénera pri mužoch v Dukle Trenčín. Neskôr som trénoval aj v Dubnici s Romanom Stantienom. V súčasnosti sa trénerstvu nevenujem profesionálne. Tretí rok vediem univerzitný tím Gladiators Trenčín. Veľmi ma to baví a vyhovuje mi to aj časovo. Popritom som aj členom disciplinárnej komisie slovenského zväzu ľadového hokeja. Táto funkcia mi však neumožňuje profesionálne trénovať hokejový tím, pretože by tam mohol nastať konflikt záujmov.

Fanúšikovia si vás pamätajú aj ako hokejistu rebela, ktorý veľmi rád diskutoval s arbitrami. Aké je to pre vás stáť teraz na opačnej strane?

Už v začiatkoch som sa na túto tému vyjadril, že spravili capa záhradníkom. Je pravda, že som si nenechal brnkať po nose. Na ľade som bol hajzlík, za čo som si odsedel aj dosť trestných minúť. V senáte využívam aj moje skúsenosti z hráčskych čias a viem lepšie posúdiť situácie z hľadiska úmyselnosti zákroku.

Fanúšikovia vnímajú veľmi emotívne, keď sa hráč Dukly v kariére upíše aj rivalovi zo Slovana. Dali vám to nejako pocítiť? Ako si na to spomínate?

Určite neboli nadšení. Dukla mala vtedy problémy a nevedeli sme sa dohodnúť na kontrakte. Išiel som do Třinca. Chcel som sa vrátiť naspäť, avšak z nejakých dôvodov to nevyšlo. Išiel som do Zvolena a potom do Slovana. Neriešil som to, bral som to ako moju prácu. Doteraz mi to možno fanúšikovia nezabudli. Samozrejme, podpichovačky typu slovanista či belasý sú tu stále. Ale v podstate, tí, čo to podpichovali, tak tí v Slovane skončili tiež.

V Dukle sa nedávno udiali zmeny vo vedení. Čo na ne hovoríte?

Je to veľmi krátky čas na hodnotenie. Uvidíme. Pevne verím, že to pomôže Dukle a posunie ju to k lepšiemu. Ja osobne som zažil v Trenčíne viacero vedení a na žiadne z nich nemôžem povedať ani pol krivého slova. Novému vedeniu držím palce a verím, že to Duklu posunie vpred.

Za reprezentáciu ste odohrali viac ako sto zápasov. Zažili ste éru, keď sa Slovensko muselo šplhať z C-skupiny až medzi elitu. Aké máte na to spomienky?

Na toto obdobie mám veľmi pekné spomienky. V podstate gro reprezentácie vtedy tvorili hráči Dukly. Rivalita z ligy medzi Trenčínom, Košicami a Slovanom išla v reprezentácii bokom. Vytvorila sa dobrá partia a fungovalo to. Museli sme rešpektovať, že sme boli zaradení do céčka. Neostávalo nám nič iné len sa zomknúť a bojovať. Boli to náročné majstrovstvá, pretože na nich po rozpade Sovietskeho zväzu hralo viacero dobrých mužstiev. Som hrdý na celú partiu, že sme sa dokázali v čo najkratšom čase vrátiť naspäť do áčka.

Ako sa dnes pozeráte na slovenský reprezentačný hokej?

Ťažko sa mi k tomu vyjadruje. Kedysi, keď reprezentácia skončila mimo štvrťfinále na majstrovstvách sveta, bolo to považované za veľký neúspech. Slovensko sa na posledných šampionátoch umiestňuje už tradične mimo vyraďovačky a okolie to vníma v pohode. Podľa môjho názoru to v pohode nie je. Chápem, že teraz je iná doba a konkurencia je väčšia, ale myslím si, že sme zaspali dobu. Najmä čo sa týka práce s mládežou. Nevyrastajú nám takí talentovaní chalani ako kedysi. Rozumiem, že sa zmenila doba a deti majú viacero možností, ako tráviť voľný čas, ale na práci s mládežou treba výrazne popracovať. Verím, že sa to v najbližších rokoch zlepší a slovenský hokej čakajú krajšie časy.

Počas vašej kariéry ste zažili viacero trénerov. S ktorým ste si najlepšie rozumeli? Pod koho vedením sa vám najlepšie hralo?

Je ťažko vybrať toho najlepšieho. Určite spomeniem trénera niekoľkonásobných majstrov sveta Tommyho Sandlina zo Švédska. To bol pre mňa človek s veľkým č. Samozrejme, Julo Šupler, perfektný tréner a človek zároveň. Bol ako náš otec. Nesmiem zabudnúť na Jardu Waltera. Človek, ktorý žil za kabínu. My sme boli jeho chlapci, ktorých chránil. Bol prísny, ale spravodlivý. Skvelé spomienky mám aj na Láďu Vůjteka či Dušana Gregora. Trénerov som zažil rôznych, no myslím si, že som mal šťastie prevažne na tých dobrých.