Blahoželáme k životnému jubileu! Čo pre Vás znamená tento medzník?
Šestka pred nulou vyzerá hrozne... (smiech) Ale cítim sa dobre, zdravie slúži, takže pohoda.
S bratom Pavlom sa vyznačujete futbalovou dlhovekosťou, obaja ste súťažne behali po trávnikoch až do päťdesiatky. Udržujete sa v kondícii?
S partiou si chodíme zahrať pre radosť. Vždy som tvrdil, že treba robiť to, na čo je človek zvyknutý. Ak sa začne priveľmi vymýšľať, organizmus nemusí zareagovať správne.
Pamätáte si, kedy ste si futbal zahrali prvý raz?
Určite to bolo za školských čias v rodnej Dolnej Porube, v rámci telocviku. V miestach, kde dnes stojí bytovka bol vyvýšený svah s ihriskom. Ten obraz mám pred očami dodnes.
Čo ešte vám zíde na um pri pohľade na detstvo? Aké aktivity vám vypĺňali voľný čas?
Vyrastal som na dedine, na prvom mieste bola robota. Keď sme rodičom pomohli, s čím bolo treba, aj oni mali pochopenie pre naše záľuby. Futbal sme mastili skoro všade. Hore kopcom, dolu kopcom alebo na záhrade. Radi sme sa tiež túlali lesom, objavovali sme zákutia chotára, lozili po skalách, štverali sa po stromoch.
Kto sa dostal do ideálnej jedenástky jesennej časti VII. ligy Juh? Čítajte Organizovaný futbal v D. Porube píše históriu od roku 1972. Kadiaľ viedli vaše kroky zo spomínaného ihriska pri školskej bytovke?
Za žiakov som nikde nehrával, len občas za výber školy na turnajoch v okolitých obciach. Paradoxne, začal som v bráne, ale vyhodili ma z nej s tým, že som krpatý. S ozajstným futbalom som sa stretol až počas štúdia na strojárskom učilišti v Dubnici nad Váhom.
Kto sa dostal do ideálnej jedenástky jesennej časti VII. ligy Sever? Čítajte Bol to veľký skok?
