VEĽKÉ BIEROVCE/OPATOVCE. Patrí medzi futbalových srdciarov, ktorí už kariéru ukončili, ale leňošiť doma sa im dlho nedalo. Že je vek iba číslo potvrdzuje aj gólman z Veľkých Bieroviec/Opatoviec Rudolf Ondrášik. Skúsený, už 43-ročný brankár, stále patrí medzi to najlepšie, čo šiestoligová scéna ponúka. Dres mužstva z trenčianskeho okresu oblieka už 16 rokov. A vyzliecť sa ho nechystá.
Rodák z Považian najskôr hájil farby materského klubu. Sezónu strávil v susedných Potvoriciach. Keď sa však po svadbe presťahoval za manželkou do Trenčianskej Turnej, dlhé cestovanie i nízky záujem o futbal v Považanoch po prinútil ku zmene.

„Do autobusu sme nastupovali jedenásti. Nedarilo sa nám a necítil som dostatočný záujem o futbal od celého kolektívu. Potreboval som zmenu,“ zaspomínal si Rudolf Ondrášik a pokračoval: „Pôvodne som chcel chytať za Turnú, ale v tom čase kraľoval v bráne Jozef Bečka. Tam by som sa medzi tri žrde len tak ľahko nedostal. Manželka Pavla Bulka sa poznala s tou mojou a ukuli môj príchod do Bieroviec.“
V tom čase klub nemal stabilnú jednotku. Rukavice si striedavo navliekala trojica Roman Hrušovský, Martin Bulko a Róbert Marcinát. Po príchode Rudolfa Ondrášika sa pozícia klubovej jednotky ustálila.
Nepríjemné zranenie Rudolfa Ondrášika v čase 3:36
„Od začiatku sme hrali o špicu. V konkurencií silných tímov ako je Chocholná-Velčice a Trenčianska Turná sme si museli počkať na postup medzi oblastnú elitu. Podarilo sa nám to na tretí pokus. Spomínam si na víťazný vláčik vo Svinnej. Vyhrali sme o dva góly a oslavovali postup,“ doplnil.
Šoumen kabíny
AJ TOTO SA V ČLÁNKU DOČÍTATE
Čo sa stalo Rudolfovi Ondrášikovi v Starej Myjave
Ako to bolo s jeho návratom po nepríjemnom zranení do tréningového procesu
Čo povedal beckovským dôchodcom o jeho príchode do OŠK Beckov
Akú paniku v kabíne vyvolá, ak je pred zápasom podozrivo ticho
Ako prežíva prehry