TRENČÍN. Minulý režim sa v krajskom meste podpísal pod asanáciu budov, na ktorých architektúru, krásu, či vnútorné vybavenie môžu pamätníci už len spomínať. Jednou z takých budov boli aj verejné kúpele na ulici Horný Šianec.
Jedinou hmotnou pamiatkou na toto, v minulosti obľúbené miesto mnohých Trenčanov, je už len niekoľko obkladačiek, ktoré zdobili jeho miestnosti. Dnes o ich existencii v širšom centre Trenčína vie už len niekoľko pamätníkov.
Kúpele prežili obe svetové vojny
Verejné kúpele majú vo svete dlhú a bohatú históriu. Najviac zmienok o nich máme z obdobia antiky. „Za cisárov, vo vrcholnej dobe, bolo v Ríme vyše 3 300 verejných kúpeľov, z ktorých tie najväčšie mali kapacitu 1 600 návštevníkov.
Denne obslúžilo asi 5 000 ľudí desaťtisíc otrokov. Boli tam knižnice, dalo sa tam najesť, vypiť si, bola tam hudba či recitácie,“ priblížil trenčiansky architekt Július Bruna.
Tradícia verejných kúpeľov a k nim príslušných služieb sa počas stáročí z verejného života postupne vytrácala, no nevymizla úplne, i keď svoje najťažšie obdobie zažívala hygiena tela v období stredoveku. Kúpeľná kultúra je silne zakorenená aj v našom regióne, a to najmä vďaka Trenčianskym Tepliciam.
Architekt vyzdvihuje hlavne kúpeľný dom Hammam. Ten v minulosti slúžil ako vaňový kúpeľ pre bohatú šľachtu a finančných magnátov.
Dnes je prístupný kúpeľným hosťom i širokej verejnosti.
„Dokončený bol v roku 1888 a doteraz je skvostom verejných kúpeľov. Nejaký slabý odvar sme mali aj v Trenčíne, do asi roku 1979, keď došlo k asanácii celého ‘podbrezinia‘ na Hornom Šianci,“ povedal.
