PODOLIE. Básnickú múzu ukryl do svojho hlbokého vnútra a svetu ju otvoril opäť až v roku 2006. Práve preto so svojou debutovou básnickou zbierkou Ja som tu prišiel medzi milovníkov poézie v poslednom období až po päťdesiatich rokoch od napísania svojej prvej básne.
Prvú báseň venoval zosnulej mame
Smútok zo straty milovanej mamy v roku 1970 zahalil vtedy gymnaziálny prvák do veršov vo svojej prvej básni Za mamou. Prvé lásky a zamilovania mu však do srdiečka privanuli množstvo ľúbostnej lyriky.

„Významný básnik Vojtech Mihálik mladých autorov vtedy odborne usmerňoval a umožnil nám publikovať prvé básne. V Novom slove mi vyšla práve báseň o zosnulej mame. Zostali sme štyri deti a bolo to veľmi ťažké obdobie. V poézii som našiel možnosť vyjadriť svoje city,“ vyznal sa Ľubomír Kiko. Už ako študent nezatváral oči ani pred nedostatkami spoločnosti, proti ktorým prostredníctvom svojich básní protestoval.

V hlbokom socializme to bol odvážny čin. Literárny bard Vojtech Mihálik, ktorý jeho protestné verše čítal, sa radšej tváril, že ich pointe nerozumie. Ponúkol mu však témy, ktoré sa mladému rebelovi práve nezaliečali.