Po rokoch pôsobenia v zahraničí ste sa vrátili na Slovensko a budete viesť tím Považskej Bystrice. Čo o tom rozhodlo?
Všeobecná situácia ohľadom koronavírusu. Nikto nevie, čo bude, a či vôbec bude umožnené cestovať po svete. Situácia je zložitá. Aj keby som šiel do Rumunska a naspäť, musím stráviť dva týždne v karanténe.
Chcem sa venovať hokeju venovať na klubovej úrovni. Považská Bystrica mi ponúkla korektné podmienky, preto som sa rozhodol zostať na Slovensku. Momentálne žijem v Ilave, takže to mám na tréningy na skok.

Za normálnych okolností by ste opäť uprednostnili zahraničie?
Bol som v kontakte s Kazachstanom, kde som v minulosti dlhodobo pôsobil. Situácia je však náročná. Majú rovnaké problémy ako aj my. Napokon sa Kazaši rozhodli dať priestor domácim trénerom a hráčom.
Ste trénerom seniorskej reprezentácie Rumunska, na ktorú čaká svetový šampionát prvej divízie. Plánujete služobné cesty do Bukurešti?
Počas sezóny sú dva asociačné termíny, kedy by sme mali odohrať medzinárodné turnaje. Prvý bude v novembri v Estónsku. Druhý vo februári a potom ešte príde na rad sústredenie pred majstrovstvami sveta. Plány máme. Uvidíme, aká bude realita vzhľadom na pretrvávajúce problémy s koronavírusom.
S reprezentačným výberom sa vám podaril historický postup, ktorý nikto nečakal. Rezonoval v krajine medzinárodný úspech?
Médiá sa hokeju venovali v značnej miere. Hokej nie je v krajine obľúbený ako futbal, no má svoju fanúšikovskú základňu.

Na ligové zápasy chodí približne dvetisíc divákov, čo nie je málo. Postup do druhej najvyššej kategórie zvýšil záujem.
Maďarskí fanúšikovia na majstrovstvách sveta patria medzi najemotívnejších. Akí sú tí rumunskí?
Nie sú až takí divokí. Povzbudzujú slušnou formou. Mal som možnosť vidieť Maďarov vo vzájomnom zápase. Bolo ich viac a boli hlučnejší.
V čom bol základ vášho nečakaného úspechu na majstrovstvách sveta tretej kategórie?
Prvý rok sme sa ako nováčik najskôr v 1-B kategórií zachránili a o rok neskôr ju vyhrali. Rumunská hokejová základňa sa so slovenskou nemôže porovnávať. Hráčov je výrazne menej. Momentálne má krajina silnú generáciu hráčov v ideálnom hokejovom veku od 20 do 26 rokov. Tí tvoria základ výberu. K tomu sa pridalo zopár naturalizovaných Ukrajincov, ktorí do kabíny priniesli troška iný pohľad na hokej. Nemožno zabudnúť na slovenského brankára Patrika Polca, ktorý má za ženu Rumunku a v krajine žije už dlhé roky, takže ho berú ako domáceho.
V kabíne nemám žiadne veľké hviezdy. Hráči sú približne na rovnakej úrovni. Našou výhodou je výborná partia a rovnomerné rozdelenie kvality vo všetkých formáciách.
Aké je zázemie ponúka krajina pre hokej?