Vraj by ste hrali hokej za Duklu až do štyridsaťpäťky. Je to reálne?
Hokej mi stále chutí. Jedna vec je niečo povedať, druhá je realita. Každým rokom je pre mňa hokej náročnejší. Budem hrať dovtedy, pokiaľ mi vydrží zdravie a bude mať o mňa Trenčín záujem. Najnovší kontrakt znie na jednu sezónu. Potom uvidíme, čo bude ďalej.

Máte 39 rokov. Ako sa cítite po zdravotnej stránke?
Necítim sa zle. Za posledné tri sezóny, čo pôsobím v Dukle, mi dve výrazne poznačili zdravotné problémy. Tie však k hokeju patria. Čím ďalej, tým viac je pre mňa dôležité udržať sa bez vážnych zranení, aby som sa mohol venovať výkonom na ľade plnohodnotne.
Pevne verím, že ma závažné problémy budú obchádzať. Rovnako aj spoluhráčov, pretože káder nie je natoľko široký, aby sme zraneného hráča dokázali bez problémov a plnohodnotne nahradiť.

Čím je hokejista starší, tým si hru viac užíva. Platí to aj vo vašom prípade?
S hokejom som prežil veľa. Dlhé roky som pôsobil mimo Trenčína. Dávnejšie som sľúbil, že kariéru ukončím v Dukle. Myslím si, že každý by sa raz mal vrátiť tam, kde vyrastal a vrátiť materskému klubu to, čo do neho vložil.
Začínam už štvrtú sezónu. Ani som si nemyslel, že sa dokážem prepracovať k takému vysokému číslu. Moja pozícia je dnes jasná. Patrím medzi skúsených hráčov, ktorí by mali byť lídrami. Hokej ma už nezväzuje a nevnímam ho ako najdôležitejšiu vec v živote. Určite hrám viac uvoľnene, ako keď som mal napríklad dvadsaťpäť rokov.
Dukla ostatné dni zverejňuje hokejistov, ktorí podpísali nové kontrakty. Každý sa odfotí so zmluvou, len vy s krígľom piva. Prečo?