MYJAVA. Pavol Kosík bol výnimočným hráčom aj z toho pohľadu, že okrem strieľania gólov až do dnes zastáva pozíciu obchodného riaditeľa v známej dopravnej spoločnosti. Začiatkom júla oslávil 40 rokov.
Spomínate si na futbalové začiatky?
Samozrejme. Som mestské dieťa. Na sídlisku sme neustále hrali derby medzi jednotlivými vchodmi. Futbal bol našim náboženstvom. Neskôr sme robili stretnutia medzi jednotlivými časťami Myjavy.
Počas mládežníckych rokov sa mi stal pokrvným bratom Martin Černáček, s ktorým som dral školské lavice na základnej a strednej škole.
Vzorom mi bol Peťo Kuračka, ktorý v prípravke patril medzi najlepších. (úsmev)
Prvými trénermi mi boli pán Gašpar a Sadloň. Najviac som vnímal prínos pána Ďurošku.
V roku 2001 ste odišli na hosťovanie do Žiliny, ktoré sa neskôr zmenilo na prestup.
Začal som študovať na vysokej škole v Žiline odbor cestná doprava. Mal som šťastie. Prišiel som v správnom období. Zažil som prvý titul MŠK. Mal som tú česť byť v kabíne s vynikajúcimi hráčmi ako Mintál, Barčík, Reiter, Miro Nemec a mnohými ďalšími. V klube pôsobilo veľa odchovancov. Iba dvaja futbalisti boli z Česka.
S.N.P. je majstrom. Sezónu zvládol bez prehry Čítajte Zažili sme úspech, ktorý nikto v klube neočakával. Následne sa už Žilina zaradila medzi špičkové mužstvá na Slovensku.
Spomínate Mareka Mintála, ktorý sa neskôr stal kráľom strelcov v druhej i prvej nemeckej Bundeslige. Vraj je svojská povaha. Sedí to?
Bol to neskutočný dríč. Na tréningu nič neodflákol a bol príkladom pre všetkých. Možno nepatril medzi tých, ktorí vytvárali zábavu, ale bol ťahúňom. Na ihrisku dokázal strhnúť aj ostatných.
Zvládali ste skĺbiť študijné povinnosti a futbal?
Vysoká škola je iná ako stredná. Prednášky neboli povinné a cvičenia som si dokázal porozdeľovať tak, aby som všetko stíhal. Mal som dobrých spolužiakov, ktorí mi boli nápomocní.
V našom hokeji chýba viac otvorenosti a férovosti, hovorí Tomáš Záborský Čítajte Aj ste boli dobrý študent?
Nepatril som medzi tých, ktorí brali iba áčka, ale štátnice som urobil. (smiech)
