Pred 30 rokmi v júni 1990 mohli slovenskí i českí občania po prvý raz po 44 rokoch slobodne voliť. Ako vlastne vyzerali voľby počas komunizmu?
Komunistický režim od svojho nástupu v roku 1948 formálne organizoval voľby pre vytváranie ilúzie demokratickosti – podobne ako v Sovietskom zväze. Už podľa Košického vládneho programu 1945 bola zakázaná existencia niektorých politických strán, ktoré sa objektívne diskreditovali alebo boli skutočnou alebo domnelou mocenskou konkurenciou KSČ.
Aj preto bol vytvorený Národný front ako takzvaná volebná koalícia niektorých strán, ktoré v skutočnosti boli riadené KSČ. Vedenie Národného frontu rozhodovalo o kandidátoch na rôznych úrovniach riadenia štátu – miestnej, okresnej, krajskej aj celoštátnej.
Účasť na komunistických voľbách bola pre občanov povinná, pričom ale nesplnenie si tejto občianskej povinnosti nebolo pod hrozbou zákonnej perzekúcie, ale záznam o neúčasti na voľbách mohol občanom priniesť problémy pri iných príležitostiach, ako kariérny postup, vycestovanie do zahraničia alebo možnosti štúdia.
Najťažšie obdobie Trenčania zažívali pred tromi storočiami Čítajte Poslanci národných výborov a od roku 1969 Slovenskej národnej rady formálne schvaľovali rozhodnutia KSČ alebo Národného frontu a reálne nepredstavovali kontrolnú moc voči exekutíve.
Rovnako v nich neexistovala žiadna opozícia, akú poznáme v demokratických parlamentoch.
Zaujímavosťou je, že legislatíva upravujúca komunistické voľby sa veľmi podobá súčasnej volebnej legislatíve.
Právo voliť mali všetci občania od 18 rokov a kandidovať mohli občania vo veku minimálne 21 rokov. Kandidátov na poslancov okrem Národného frontu mohli podľa zákona navrhovať aj zhromaždenia robotníkov, roľníkov a ďalších pracujúcich a dokonca aj zhromaždenia vojakov a príslušníkov ďalších ozbrojených zborov.
Prečo vlastne hovoríme od roku 1990 o slobodných voľbách? Čo sa zmenilo?
Medzi rokmi 1948 – 1989 neexistovala skutočná pluralita politických strán. Neexistovala preto ani skutočná súťaž strán, ktoré by reprezentovali rôzne hodnoty a záujmy spoločnosti. Hlavné slovo mala výhradne KSČ, ktorá sa musela podriaďovať aktuálnej politickej línii Komunistickej strane Sovietskeho zväzu – tak ako aj ostatné komunistické strany, hlavne vo východnej Európe.
