Nedeľa, 9. august, 2020 | Meniny má ĽubomíraKrížovkyKrížovky

Základom futbalu je dobrá partia, hovorí Pavol Čamek

Futbal hral za kopanice aj dedinu. Dnes je vedúcou osobnosťou OŠK Lubina. Pavol Čamek ako gólman zažil dlhé roky v majstrovstvách okresu. Dnes so Sosákmi brázdi Európu.

Pavol ČamekPavol Čamek (Zdroj: ARCHÍV P.Č.)

Aké boli vaše futbalové začiatky?
Futbal ako taký bol na dedine fenomén. Stretávali sme sa ako malí chlapci. Hrávali rôzne hry a medzi nimi jednoznačne dominoval práve futbal. Keď som mal deväť rokov, fungovala iba kategória starších žiakov. S kamarátmi sme chodili na tréningy na Hrnčiarové, kde nás trénoval Paľko Vreba. Mal k deťom veľmi dobrý prístup a bol náš druhý otec.

Napísali sme Dukla má posilu z Fínska Čítajte 

Pochádzate z dediny, prečo ste trénovali na kopaniciach?
Tak to vtedy fungovalo. Na kopaniciach pôsobili žiaci a v dedine dorastenci.

Skryť Vypnúť reklamu

Medzi dedinou a kopanicami panuje dlhoročná rivalita. Vnímate ju ako predseda obecného športového klubu rovnako?
Už ani veľmi nie. Osobne by som to nehrotil. Historicky je dané, že v Lubine fungujú dva kluby, pretože tu v minulosti pôsobili aj dve roľnícke družstvá. Tak to bývalo, že každé družstvo malo pod patronátom futbal. Kosilo ihrisko, staralo sa o dopravu a zabezpečenie futbalového tímu.

Jeden z najkrajších futbalových zážitkov som prežil na kopaniciach. Ako mládežnícke mužstvo sme postúpili do oblastnej súťaže. Hrali sme kvalifikačný duel proti Bošáci a zvíťazili sme na penalty.

V tíme boli ročníky narodenia 1971 až 73, ktoré neskôr dlhé roky tvorili základ pre dedinu aj kopanice. Vždy sme boli kamaráti. Samozrejme, na ihrisku panovala rivalita, ale po zápase bolo všetko v poriadku.

Skryť Vypnúť reklamu

Tí skôr narodení berú vzájomnú rivalitu vážnejšie. Lubina má necelých 1500 obyvateľov. V takej obci by bohato stačil jeden klub.

Vaša kariéra bola z prevažnej časti spojená s dedinou. Aký bol najemotívnejší zážitok, ktorý vám príde na um?
V roku 1986 Lubina prvýkrát postúpila do najvyššej oblastnej súťaže mužov. Po dlhej dobe sa podarilo skonsolidovať mužstvo. Kabínu tvorilo veľa domácich hráčov. Mal som vtedy štrnásť rokov. Spomínam si, že kvalifikačný duel proti Dolnej Súči sa odohral v Trenčianskych Bohuslaviciach. Bol som tam ako mladý fanúšik. V poslednej minúte vyrovnal Ľubo Ostrovský strelou z priameho kopu zo vzdialenosti približne štyridsať metrov. Rozhodovali penalty. Ich hrdinom sa stal Martin Gerlich, ktorý dva alebo tri pokutová kopy chytil. Bol to veľmi emotívny zážitok. V kabíne boli hráči ako Struhárikovci, Petrovičovci a veľa iných veľkých futbalových mien. Klub sa v oblastných majstrovstvách etabloval a pôsobil tam približne pätnásť sezón. Vtedajšiemu výboru na čele s pánmi Neboháčom, Petrovičom, Golánym, Bezekom a Šidlom patrí veľká vďaka.

Skryť Vypnúť reklamu

Do dnešných dní vás vidieť v bráne. Od začiatku ste si natiahli rukavice a postavili sa medzi žrde?
Pôvodne som hral v poli, ale pred zápasom žiakov proti Moravskému Lieskovému nám chýbal brankár. Tréner sa spýtal, kto by chcel ísť do brány. Šiel som ja a vyhrali sme 4:2. Možno aj troška z vypočítavosti ma to chytilo. Nechcelo sa mi veľmi behať (smiech).

Aj si spomínate na zápas, ktorý vám veľmi nevyšiel?
Bol to môj druhý zápas v seniorskom drese. Hrali sme proti Veľkým Bierovciam/Opatovciam. V ich drese hrali bývalí ligisti Albrecht s Marcinátom. Tí ma poriadne vyškolili. Pálili z každej pozície a prehrali sme 1:5. Veľmi som sa hanbil.

Čo je podľa vášho názoru dôležité pre fungovanie regionálneho futbalu?
V prvom rade dobrá partia. Tá je alfou a omegou. Ak je v kabíne veľa domácich hráčov, zážitok je o to silnejší.

Dobrá komunita vytvorí pozitívnu atmosféru. Netreba nikoho do ničoho nútiť. Partia potiahne aj toho slabšieho a lenivejšieho.

Pôsobíte pokojným dojmom. Aj sa dokážete na ihrisku nahnevať?
Áno, ale už menej. Neznášam prehnane tvrdú hru. Najmä v nižších súťažiach. Niektorí mladí chlapci si neuvedomujú, že všetci ideme na druhý deň ráno do práce. Potom sa stávajú nezmyselné zranenia.

V súčasnosti máme v kabíne troch alebo štyroch päťdesiatnikov. Nájdu sa takí, ktorí ich nezmyselne kĺzačkou atakujú zozadu a potrebujú si niečo dokazovať.

Už približne dvadsať rokov sa venujete funkcionárčeniu. Ako ste sa k tejto pozícií dostali?
Generácia, ktorá hrala najvyššiu oblastnú súťaž, ukončila pôsobenie v klube a chlapci sa vytratili. Založili si rodiny, odsťahovali sa. Klub vypadol do siedmej a následne aj do ôsmej ligy. V tom čase bol predsedom pán Šidla. Oslovil ma, či by som šiel pomôcť ako člen výboru.

Aj vás tá práca chytila za srdce?
Dcéra aj syn hrali futbal. Viedol som ich k športu. Detí bolo málo. Chlapci poodchádzali do iných klubov. Niekedy si človek aj hovorí, že je toho veľa a má toho dosť. To sú tie ťažšie chvíle, ale prídu aj tie krajšie. Treba však povedať, že pozícia funkcionára je z roka na rok náročnejšia.

Bez domácej podpory by ste všetky povinnosti zvládali oveľa ťažšie. Ako sa k športu stavia manželka Iveta?
Ona vedela, že si za manžela berie futbalistu, čo je diagnóza. (smiech).
Vždy ma podporovala. Najmä v časoch, kedy som domov prišiel z futbalu nahnevaný.

Prišiel som pri nej na iné myšlienky. Patrí jej veľká vďaka.

Dlhé roky ste členom futbalového tímu Sosáci, ktorý združuje starých pánov. Spomínate si ešte na svoje začiatky v tomto mužstve?
Mal som možno tridsaťštyri rokov. Táto partia ma zavolala medzi seba, pretože potrebovali na turnaj do Dubnice nad Váhom brankára. Zahrali sme si. Potom sa ma spýtali, či by som medzi nich ešte nechcel zavítať. A už som členom tímu pätnásť rokov.

Okrem turnajov na Slovensku sme sa zúčastnili medzinárodných podujatí v Slovinsku, Chorvátsku či Českej republike. Našli sme si nových priateľov zo širokého okolia. A tak to má byť.

Ktorý úspech so Sosákmi si najviac ceníte?
Ťažko povedať, pretože my sme iba veľmi sporadicky skončili horšie ako na piatej priečke. Zväčša sme brali medailové umiestnenia. Spomínam si na prvé víťazstvo za riekou Moravou. Bolo to veľmi emotívne. Pri vyhlasovaní výsledkov nám dokonca zaspievali hymnu.

Majú stretnutia futbalových internacionálov náboj?
Najmä v Slovinsku to bývalo ostré. Boli sme vtedy aj o niečo mladší a stále sme chceli ukázať, že futbal hrať vieme. (smiech)

Postupom rokov emócie opadávajú. Stále sa nájdu situácie, keď to zaiskrí medzi mladšími hráčmi. Ale väčšinou sa všetko rýchlo vysvetlí. V osobných kontaktoch nevidieť úmysel.

Mnohí hovoria, že regionálny futbal je na ústupe. Aký je váš pohľad na jeho budúcnosť?
V dobrom slova zmysle závidím klubom ako je Bošáca. Tam je historicky dané, že futbal má určité spoločenské miesto. V klube pôsobí veľa ľudí, ktorí sa oň starajú. Najmä Jožko Mihala je veľký obetavec.

Majú širokú mládežnícku základňu, ktorá vyprodukuje hráčov aj pre prvý tím. Dokážu si udržať dorasteneckú súťaž.

V takýchto dedinách bude mať futbal ľahšie pokračovanie. U nás je na základnej škole možno šesťdesiat detí. Záujem o šport je nízky. Skúšali sme vytvoriť žiacke družstvo. Z ôsmich detí zostali tri.

Keď sa pozriem na to, že pred pár rokmi nemali dorastenecký tím v Novom Meste nad Váhom, tak to je smutné.

V Lubine máte viacero hráčov, ktorých vek už prekročil päťdesiatku. Vládzu ešte s mladšími hráčmi?
Využívajú futbalový rozum. Samozrejme, rýchlosť im už troška chýba. Ľudia to však chápu. Je obdivuhodné, že Janko Záhora ako 56-ročný stále hrá. Keď sa ho spýtam, dokedy bude u nás pôsobiť, odpovie, že pokým nebude na ihrisku najpomalší.

Pamätná je aj účasť lubinského dorastu v krajskej súťaži.
Vtedy sa o dorastenecký tím staral Janko Herák. Dokázal zohnať nielen domácich chlapcov, ale popozeral sa aj po okolitých dedinách. Urobil kus dobrej práce, za čo mu patrí vďaka. Dokázal zohnať peniaze na dresy a všetko si zariadil prakticky sám.

Hrávala u nás aj Stará Turá a panovala medzi nami rivalita.

Aj preto, že sme od nich zobrali chlapcov, ktorí boli nepotrební, a keď sme hrali spoločné zápasy, už ich chceli naspäť.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Desať chorvátskych hotelov v obľúbených letoviskách Slovákov
  2. Kedysi to bolo sídlo nerestí, dnes sa tam chodia študenti učiť
  3. Kde dovolenkujú Slováci v čase korony?
  4. Najväčší karibský ostrov ukrýva výnimočné investície
  5. Severný Spiš s Pieninami zachutí aj vašim deťom. Doslova
  6. Letná dovolenka na Slovensku: last minute prázdninové tipy
  7. Už 20 rokov ponúka Kaufland široký sortiment za výhodné ceny
  8. Moderná športová hala vďaka PEM Buildings
  9. Ako to, že sa tam ešte nenatáčal film? Prostredie si zamilujete
  10. Chystáte sa na Baby shower? Tri tipy, ako potešiť budúcu mamičku
  1. Desať chorvátskych hotelov v obľúbených letoviskách Slovákov
  2. Iniciatíva Middlecap Help pomáha v boji proti koronavírusu
  3. Zjazdoví lyžiari a kanoista súťažili v netradičnom trojboji
  4. Spojení navždy
  5. Hitom leta sú cyklopočítače Mio - pre zábavu i výkon!
  6. Letná potravinová zbierka Tesca presiahla už 15 ton!
  7. Kedysi to bolo sídlo nerestí, dnes sa tam chodia študenti učiť
  8. Kde dovolenkujú Slováci v čase korony?
  9. Najväčší karibský ostrov ukrýva výnimočné investície
  10. Pochod smrti
  1. Kedysi to bolo sídlo nerestí, dnes sa tam chodia študenti učiť 21 782
  2. Letná dovolenka na Slovensku: last minute prázdninové tipy 16 437
  3. Ako to, že sa tam ešte nenatáčal film? Prostredie si zamilujete 15 509
  4. Kde dovolenkujú Slováci v čase korony? 15 207
  5. Desať chorvátskych hotelov v obľúbených letoviskách Slovákov 12 571
  6. Osem výnimočných slovenských hotelov pre zaslúžený odpočinok 10 448
  7. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku 10 300
  8. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska 10 233
  9. Vylievate kuchynský olej do záchoda? Zvyšujete si tým účty 10 103
  10. Gaderská dolina poteší celú rodinu 10 043
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trenčín - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trenčín

V Trenčianskom kraji opravia cesty za 6,1 milióna eur

Zhotoviteľ sa zaviazal zrekonštruovať všetky plánované úseky v priebehu pätnástich dní.

Ilustračná foto.

Martina Boleková: Ak chce niekto písať, musí sám veľa čítať, byť dobrým psychológom

Písala básne, ale tie brala viac ako psychohygienu. Neskôr prózu. Hoci je to zložité, robím to rada. Človek je vtedy tak trošku stvoriteľom. Radí aj iným, ako začať.

Martina Boleková učí písať, aj píše.

V Guinnessovej knihe rekordov je zapísaný jediný Novomešťan

Štefan Gašparín (1937 – 2015) je jediným Novomešťanom, ktorý je zapísaný v legendárnej Guinnessovej knihe svetových rekordov.

Štefan Gašparín je zapísaný v Guinessovej knihe svetových rekordov.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Tragédia na železnici, vlaky meškajú

Policajti dokumentujú nehodu na železnici v Banskej Bystrici, pri ktorej došlo k usmrteniu človeka.

Na Liptove zaznamenali tri nové prípady nákazy koronavírusom

Ochorenie COVID-19 zachytili na Liptove po dlhšom čase.

Domácich na sídlisku obťažujú potkany, prehrýzli aj káble

Situácia s hlodavcami na sídlisku Linčianska je vraj už neúnosná. Veľké rodiny potkanov okupujú najmä okolie stojísk komunálneho odpadu. Niektorým sa pustili aj do káblov.

Už ste čítali?