Na rozdiel od väčšiny svojich spoluhráčov nové maturitné skúšky neskladal v športovej škole, ale v „nešportovom“ Gymnáziu Ľudovíta Štúra.
Navštevovať školu, v ktorej hokej nemá prednosť pred štúdiom, sa rozhodol pred štyrmi rokmi sám. Zvládnuť neľahkú kombináciu dokázal popri ústretovosti vedenia gymnázia najmä vďaka obetavosti rodičov. Na tých mal Laco vo svojom živote nesmierne šťastie. Zásluhou mamy – trénerky krasokorčuľovania, sa dostal na ľad hneď, ako začal chodiť. Otec je zasa fanúšikom, ktorý nechýbal na žiadnom jeho zápase. Nielen ako malé dieťa (Laco začínal s hokejom v štyroch rokoch), ale ešte i teraz ho vozil na každý tréning, aby si mohol jeho syn o pol hodiny dlhšie pospať a aby sa po tréningu dostal čo najskôr na vyučovanie. Iba tak sa mohol Laco zaobísť bez individuálneho študijného plánu.
Že za obeť športu padlo celé jeho detstvo, Laco nikdy neľutoval. Satisfakcia za 15 rokov driny prišla na konci juniorského hokejového veku. Pocit, keď v apríli nad svoju hlavu zdvihol majstrovský pohár, bol najsilnejší v doterajšom živote. Mnoho Lacových spoluhráčov si nemohlo želať lepšie zavŕšenie športovej kariéry. Mladý center by však chcel pri hokeji nielen ostať, ale venovať sa mu konečne naplno. Obdobie, keď musel svoj čas deliť medzi školu a šport, na čo doplácalo jedno i druhé, má za sebou a teraz dozrel čas pre profesionálny hokej. Za trenčianske Á-čko už ako junior odohral niekoľko extraligových zápasov a teraz nastúpil do letnej prípravy, z ktorej vzíde stála zostava pre nasledujúcu ligovú sezónu. Laco sa v nej túži ocitnúť.
Rátať musí ale i s tým, že sa do zostavy nedostane. V tom prípade chce pokračovať v šľapajach svojho otca, ktorý je stavebným inžinierom. Na Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave je už prijatý a o niekoľko dní ho čakajú prijímacie skúšky na Trenčiansku univerzitu Alexandra Dubčeka. Jeseň teda Laca zastihne buď ako vysokoškoláka alebo profesionálneho hokejistu. Skončiť s hokejom, ktorý bol celým jeho životom, by mu bolo nesmierne ťažké. O tom, že sa stane inžinierom a zaujme miesto v ocovej firme, zatiaľ veľa nepremýšľal. Laco Sikorčin stojí na križovatke. Všetko sa rozhodne toto leto.
VIZITKA:
Ladislav Sikorčin, 19 rokov
• kapitán juniorskej Dukly Trenčín a majster Slovenska
• tretí najproduktívnejší hráč extraligy (27 gólov a 30 asistencií)
• záľuby: hudba - Desmod, Kabát, Elán
„Myslím že som pri hokeji o detstvo neprišiel. Vďaka nemu určite beriem život trochu vážnejšie ako moji spolužiaci. S hokejom som precestoval veľa krajín a popri hokeji som si našiel i výborných priateľov. Keby sme neboli taká skvelá partia, majstrovský titul by sa nám určite nepodarilo získať.“