Piatok, 27. november, 2020 | Meniny má MilanKrížovkyKrížovky

Nemšovské pštrosy sú najmä okrasou

Jar nerozpaľuje iba ľudské city. V ohradách nemšovského Poľnohospodárskeho družstva Vlára prepukli v týchto dňoch rituály lásky najväčšieho žijúceho vtáka na zemeguli – pštrosa afrického dvojprstého.

Tunajším trom párom začalo obdobie párenia a znášky. Priblížiť sa vtedy celkom k ich ohradám nie je múdre. Vstúpiť dovnútra nemožné. Neodváži sa to ani ošetrovateľka Anna Remová, ktorú pštrosy dobre poznajú.

Samec v ruji žiarlivo stráži svoje teritórium, samicu i hniezdo. Keď sa stokilový operenec vypne, čnie jeho hlava vysoko nad ľudskú. Krídlami výstražne máva na votrelca. „Mám pred nimi obrovský rešpekt,“ odpovedá ošetrovateľa na otázku, či sa svojich zverencov nebojí. Ak je samec vystrašený, či vystresovaný, môže nielen udrieť krídlami, ale čo je oveľa horšie, môže i kopnúť útlymi nohami, v ktorých má silu koňa. „Pštros kope dopredu, kôň dozadu, zapamätajte si to!“ upozorňuje Remová. „Pri útoku je podľa nej oveľa lepšie obrátiť sa mu chrbtom. „Ostrý pazúr na jeho nohe by vám mohol prednú mäkkú časť tela celkom rozpárať,“ varuje.

Skryť Vypnúť reklamu

Do ohrady však ošetrovateľka i tak musí. Samica – sliepka znesie totiž každý druhý deň o rovnakej hodine veľké pštrosie vajce. Kohúta vtedy odlákajú do iného výbehu a odhradia ho. Spoliehať sa na to, že kohút je na druhom konci viac ako stometrovej ohrady, nestačí. Vďaka svojim mimoriadne silným nohám dokáže v okamihu vyvinúť rýchlosť až 60 kilometrov za hodinu. „Nemali by ste najmenšiu šancu mu utiecť,“ upozorňuje ošetrovateľka.

Vajcia - počas obdobia znášky ich samica môže zniesť až 50, putujú do liahne. V našich zemepisných šírkach pštrosy vysedieť potomstvo nedokážu. „Skúšali sme to minulý rok, no nepodarilo sa,“ vraví Remová. Praženica z jedného pštrosieho vajca sa vám na obyčajnú panvicu nevojde. Vajce, ktoré je za 24 slepačích, má hmotnosť 1,3 až 1,8 kila. V Nemšovej majú vyskúšané, že praženica z neho zasýti aj desať ľudí. Vajce je tiež nezvyčajne pevné - postaviť naň sa vraj môže i stokilový chlap. Na jeho vyfúknutie tu používajú výkonný kompresor.

Skryť Vypnúť reklamu

Onedlho na dvoroch družstva Vlára pribudnú mladé pštrosíčatá. Ich pásikavé sfarbenie pripomína diviačie mláďatá, malé pichľavé perie zase ježkov. Kuriatka bude treba naučiť žrať. Jednotný recept na to neexistuje, každý chovateľ si musí nájsť svoj vlastný. Hneď ako kuriatka žrať začnú, treba im zasa stravu stiahnuť. Sú totiž tak žravé, že pri jej neobmedzenom prídele by sa užrali k smrti. Vďaka príliš rýchlemu vývoju tela chovatelia prichádzajú o veľa z nich. Slabé kosti často nevydržia pštrosie šantenie. Vykĺbia sa a dochádza aj k otvoreným zlomeninám. „Skúšali sme to dávať do dláh, ale zbytočne,“ vysvetľuje Anna Remová. Poraneného pštrosa musia zakaždým utratiť.

Zo pštrosa sa vraj nezahodí ani kúsok. Dokonca aj jeho očná rohovka má praktické využitie a upravený prach z pazúra prsta beháka slúži ako afrodiziakum. V našich končinách sa však tieto operené koráby afrických bušov chovajú kvôli mäsu. To má pštros sústredené takmer výlučne v nohách. Na počudovanie vtáky nemajú prsný sval. „Prvýkrát sme si s kolegyňou robili chúťky na pštrosie prsia, no nenašli sme na jeho hrudi vôbec nič,“ smeje sa Anna Remová. Typicky pštrosie mäso považuje za veľmi chutné – niečo medzi divinou, bravčovinou a hovädzinou. Musí však odstáť a treba ho vedieť správne pripraviť.
Chov pštrosov v Nemšovej ekonomické ciele nesleduje. Pred piatimi rokmi tu s ním začali najmä preto, aby nevyužité objekty a dvory nechátrali. „Aby sme ich nemuseli kosiť, dali sme tam pštrosov,“ zdôvodňuje podpredseda družstva Vojtech Lexman. Okolité hotely a reštaurácie o mäso podľa neho neprejavili záujem; situácia na slovenskom trhu sa navyše po zatvorení najväčšieho slovenského chovateľského dvora v Očovej natoľko skomplikovala, že chov v Nemšovej vo väčšom radšej ani nerozbehli. „Robíme to iba preto, aby sme si chov odskúšali, a tak trochu aj z roztopaše,“ vraví Vojtech Lexman. Nemšovské pštrosy sú tak pre jedno z najväčších družstiev na Slovensku najmä okrasou. Dívať na ne sa chodia deti zo širokého okolia. Majestátne vtáky a ich správanie sa vryjú do pamäte každému. Pre našinca je to pohľad celkom nezvyčajný.

Skryť Vypnúť reklamu

------------------------------------------------------------------

Známy - neznámy pštros

Prví predkovia pštrosov sa zjavili na zemi asi pred 60 miliónmi rokov. Z veľkej skupiny bežcov evidujeme v Afrike pštrosa dvojprstého, v Austrálii emu hnedého a v Južnej Amerike sa preháňa nandu pampový. Pštrosy radíme medzi vtáky, aj keď sa od nich v mnohom odlišujú – najmä tým, že majú iba dva prsty, pričom ten dlhší nesie váhu celého tela a je vyzbrojený veľkým pazúrom. Pštros africký je najväčší žijúci vták na zemeguli. Dospelý samec dosahuje v maxime chrbta výšku aj jeden a pol metra a s natiahnutým krkom môže byť vysoký aj tri metre. Jeho hmotnosť sa pohybuje do 150 kíl. Samica je vo všetkých mierach o pätinu menšia. Pštrosy výborne vidia, až do vzdialenosti 3,5 kilometra. V zajatí sa dožívajú nezriedka 60 rokov.

Chov pštrosov je starší ako egyptské pyramídy. Dlhé tisícročia bolo pštrosie pero znakom majestátu a spravodlivosti. Ešte začiatkom 20. storočia bolo pštrosie perie štvrtým najhodnotnejším tovarom exportovaným z južnej Afriky po zlate, diamantoch a vlne. Dnes sa pštrosy chovajú najmä kvôli mäsu a koži. Z dietetického hľadiska je pštrosie mäso veľmi zdravé. Má široké zastúpenie proteínov, nízky obsah tuku, cholesterolu, v čom mu nemôže konkurovať žiadne iné mäso z domácich zvierat. Ak je správne odstáte, považuje sa za veľmi chutné a je vyhľadávané v prestížnych reštauráciách. Pštrosia koža sa vyznačuje mimoriadnou pevnosťou, trvanlivosťou, odolnosťou voči opotrebovaniu a v nepriepustnosti vody je neprekonateľná. Vlastniť nábytok ňou čalúnený, je naďalej otázkou prestíže nejedného svetového, ale i nášho snoba. V slovenských chovateľských podmienkach sa pštrosie perie upotrebiť nedá.

(luk)
Spracované podľa príručky Štátneho plemenárskeho ústavu SR.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Slovensko spoznalo najlepšie farmy minulého roka
  2. Fakty o batériách, ktoré ste nevedeli
  3. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  4. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  5. Rozbiehať biznis v čase korony? Ide to
  6. Bývanie v meste predlžuje život
  7. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  8. Slovenská výskumníčka odhaľuje tajomstvá starovekého Egypta
  9. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  10. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  1. Aké sú dopady pandémie na financie ľudí?
  2. METROPOLIS prináša mestské bývanie vo vysokom štandarde
  3. Účastníci charitatívneho behu No Finish Line nabehali 26 007 km
  4. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  5. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  6. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  7. Slovenská výskumníčka odhaľuje tajomstvá starovekého Egypta
  8. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  9. Tipy na cenovo výhodné vianočné darčeky, ktoré aj potešia
  10. Bývanie v meste predlžuje život
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 28 701
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 19 125
  3. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 13 310
  4. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 11 688
  5. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť 8 335
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 251
  7. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 7 843
  8. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 7 585
  9. Nástrahy online vyučovania, o ktorých sa nehovorí 7 475
  10. Predplatená telefónna karta s kreditom 10 € v denníku SME 6 854
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trenčín - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trenčín

FOTO: V Trenčianskom kraji pribudlo ďalších päť lavičkových pohľadníc s QR kódom

Bojnice, Trenčianske Teplice, Považská Bystrica, Beckov a Brezová pod Bradlom sú ďalšie miesta, kde Krajská organizácia cestovného ruchu (KOCR) Trenčín Región umiestnila originálne lavičkové pohľadnice.

Pohľadnicová lavička v Partizánskom.

Pred nemocnicou v Bánovciach nad Bebravou pribudnú okrasné dreviny

Samospráva Bánoviec nad Bebravou pripravuje novú výsadbu v rámci revitalizácie centra mesta. Nové dreviny by mali pribudnúť pred nemocnicou, informovala radnica.

Bánovce nad Bebravou: Zomrel mestský poslanec Milan Igaz

Vo veku 64 rokov zomrel v stredu (25.11.) bánovský mestský poslanec Milan Igaz. Informovala o tom primátorka Rudolfa Novotná.

Ilustračné foto.

Penalty v Bošáci a Turnej v nadstavenom čase? Obe boli, hovorí líder Zamaroviec Tibor Drienka

Jeseň zvládli vo veľkom štýle. Zamarovce zimujú na prvom mieste so solídnym sedembodovým náskokom. O prvej časti sezóny sme sa porozprávali s funkcionárom a stopérom Slovana Tiborom Drienkom.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Tragická nehoda si vyžiadala jeden život

Pri nehode v meste Šaštín-Stráže jeden človek zomrel a traja sa zranili

Zranené dievča prežilo dva dni s vážnymi zraneniami pod holým nebom

Lučeneckí kriminalisti rýchlo vypátrali páchateľa otrasného činu

Už ste čítali?