S Duklou Trenčín získal DUŠAN GREGOR titul ako hráč aj tréner. V dánskom Vojens sa stal v sezóne 1992/93 najlepším strelcom súťaže. Tri roky si zahral v rakúskom Zeltwegu.
Ako tréner získal svoj prvý majstrovský titul v ročníku 2003/2004 s trenčianskou Duklou. Viac ako rok stál na lavičke Liberca. V sezóne 2012/2013 odišiel do šesťtisíc kilometrov vzdialeného Krasnojarska do Vyššej hokejovej ligy.
O rok neskôr ju s Karagandou vyhral.
V nasledujúcom ročníku sa stal trénerom Vladivostoku v Kontinentálnej hokejovej lige. Poslednú sezónu viedol kazašský Arlan Kokshetau, ktorý bol priebežne prvý a mal namierené za majstrovským titulom.
Pred sezónou 1987/1988 ste mali namierené do bratislavského Slovana. Čo sa napokon stalo, že ste sa stali súčasťou Dukly Trenčín?
Mal som už podpísané prestupové lístky do Bratislavy, keď ma kontaktoval tréner Jaroslav Walter. So Slovanom som sa korektne dohodol. Pustili ma bez problémov. Trenčín mi bol bližší.
Dubnica hrala Slovenskú národnú hokejovú ligu. Bol to pre vás výrazný skok?
Rozdiel bol cítiť. Netreba však zabúdať, že Dubnica patrila medzi popredné tímy. Pravidelne hrala o vrchné priečky. Štyri alebo päťkrát sa pokúšala postúpiť do najvyššej súťaže.
Prechod som nevnímal veľmi ťažko. Dalo sa to zvládnuť.
Zvládol vyše 700-kilometrový beh celým Slovenskom. Pribral som štyri kilá, vraví Čítajte Nedávno Marián Hossa spomenul Žigmunda Pálffyho ako najtalentovanejšieho hokejistu Slovenska. Vy ste zažili jeho príchod do Trenčína z Nitry. Aký bol?
Bol to hráč, nad ktorým sme viacerí krútili hlavami (smiech). Potom však dokázal, že je neskutočný talent. V hokeji mohol dosiahnuť ešte viac ako sa mu podarilo. Mal talent od Boha.
To, čo dokázal uskutočniť na ľade, bolo skvelé. V stotine sekundy dokázal zmeniť smer a vymyslieť veľké veci. Bol to komplexný hokejista, no troška mu chýbala sila. Napriek tomuto deficitu sa vypracoval medzi osobnosti NHL.
Hovoríte, že ste krútili hlavami. Čo tým myslíte?
