NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Je rodákom z Nového Mesta nad Váhom. Pod vedením trénera Ruda Zongora začal s futbalom. Neskôr sa presunul na lubinské kopanice, kde mali starí rodičia veľké gazdovstvo. A keďže mu bola lopta blízka, zlákal ho podjavorinský klub, aby obliekal jeho dres.
Precitli sme sa, že sme stratili víťazný pohár, smeje sa gólman Solnička Čítajte Neskôr sa presunul na strednú školu do Trenčína a hájil farby Jednoty Trenčín B Pod Sokolicami. V tom čase založili v Novom Meste nad Váhom pästiarsky oddiel. Miroslavovi Machovi učarovali boxerské rukavice. Oslovil ho generálny riaditeľ ZŤS Dubnica Milan Potfaj, či by šiel boxovať za klub z mesta strojárov.
Sľubne rozbehnutú športovú kariéru mu pokazili kolená. Pri tréningovom behu na trenčianskej Brezine sa mu zaseklo koleno . V priebehu roka absolvoval tri operácie a už sa nevedel naplno vrátiť do kolotoča zápasov. Boxu sa venoval už iba rekreačne.
Boris Godál sa učil lepšie. Ja som na športové gymnázium nemal, spomína kanonier Ondris Čítajte Neskôr sa zamestnal v Hydrostave. Oslovil ho kamarát, aby začal pískať futbalové zápasy. Ako 23-ročný sa dal na dráhu rozhodcu. Na ihriskách predvádzal skvelé výkony, ktoré ho v priebehu pár rokov vyniesli až do Slovenskej národnej ligy.
„Keď som postúpil do krajských súťaží, udržiaval som sa vo forme. Každý deň som behal do Čachtíc a naspäť. Na ihrisku bola dôležitá kondícia a pozičné postavenie. Ak som bol blízko jednotlivých situácií na ihrisku, všetko som videl dobre a moje rozhodnutia boli dôveryhodné,“ začal rozprávanie Miroslav Mach.
V roku 1987 dostal pracovnú ponuku odísť do zahraničia na stavbu plynovodu na Ukrajine. V tom čase už pískal druhú najvyššiu súťaž v Československu. Za sebou mal prvé kolá vo Vranove nad Topľou a Bardejove.
