Pandémia koronavírusu zasiahla aj sociálny projekt, ktorý sa snaží osamelým seniorom vytvoriť pocit rodiny. Pred troma rokmi ho v Bánovciach nad Bebravou založila Janka Danišová. Za svoju prácu získala ocenenie Krištáľové krídlo za rok 2018 v kategórii filantropia.
Ako funguje váš projekt profesionálnej vnučky v čase pandémie? Ako sa zmenila za posledné týždne vaša práca?
Dočasne sme pozastavili osobné návštevy seniorov práve z dôvodu ich ochrany a prešli sme do režimu vzájomného telefonovania. S tými zdatnejšími a tými, ktorých sme predtým zaučili, aj písania alebo volania si cez internet. Bezpečnou bezkontaktnou formou im zabezpečujeme nákupy potravín, liekov či iných potrieb, ako sú rúška alebo dezinfekcia.
Je to úplne nový rozmer ľudského vzájomného kontaktu. Musíme sa vzájomne vyhýbať, aby sme sa neohrozovali. Podarilo sa nám trochu prelúskať aj toto obmedzenie, vidieť sa a zakývať si môžeme aj cez zavreté okno alebo na diaľku pri vchode do príbytku.

V čom je telefonický kontakt pre vás – aj pre nich – iný?
Pre mňa to niekedy znamená nabíjať mobil viackrát denne. Museli sme upraviť aj dĺžku telefonátov, je pochopiteľné, že osamelá babička či deduško by najradšej telefonovali nonstop.
Pre seniorov to však veľa znamená, vedia, že tam niekde vonku je niekto, na koho sa môžu s dôverou obrátiť s akoukoľvek otázkou. Vzájomné telefonáty ich udržiavajú v znesiteľnej hladine. Dá sa povedať, že sme sa v priebehu krátkej doby vyprofilovali ako telefonická linka dôvery, pomoci, poradenstva či bútľavá vŕba – všetko v jednom.