Po sezóne 2018/2019 ste sa rozhodli ukončiť aktívnu kariéru hokejistu a presedlať na dráhu trénera. Bol váš sen postaviť sa na lavičku?
Poviem pravdu, že som nikdy predtým nerozmýšľal o trénerskom chlebíku. Otec bol dlhé roky koučom a do určitej miery som aj ja žil jeho prácou. Veľa vecí som pobral práve od neho ako aj od dobrých trénerov, ktorí ma viedli.
V poslednej sezóne v pozícii obrancu som už aktívne podnikal. Nebol som nastavený na to, že budem trénovať. Vedel som, že so synom budem chodiť na tréningy, prípadne amatérsky vypomáhať mládežníckym koučom.
Na Slovensku sa starší hráči báli o svoje fleky, v Amerike bol prístup iný, spomína na začiatky v NHL Bartovič Čítajte Dukla vám ponúkla pozíciu priamo pri tipsportligovom tíme. Prekvapilo vás to?
Bol som zaskočený. Veľmi som nepremýšľal, pretože sa to nedalo odmietnuť pre ten skvelý kolektív, ktorý je v kabíne. Ani som nevedel ako a vhupol do pozície trénera.
Nelákal vás ešte návrat na ľad?
V prvých okamihoch som si myslel, že to bude ťažké a hráčske časy mi budú chýbať. Už sa mi do tela nevyplavovali hormóny napätia a nemohol som si vychutnávať atmosféru hokejových hál.
Som emotívny, ale paličky som ešte na ľad nehodil, hovorí bubeník Peter Hebr Čítajte Keď som v letnej príprave videl hráčov, ako drú, vôbec nič mi nebolo ľúto. Letné mesiace sú plné tvrdej driny. (smiech)
Aká bola prvá sezóna v pozícii kouča?
