Peter Schwandtner (41) hral futbal aktívne iba v žiackych časoch. Pre časté problémy s prieduškami však zavesil kopačky na klinec. Futbal ho bavil a keď sa nemohol prezentovať na hracej ploche, našiel sa vo funkcionárskych štruktúrach TJ Družstevník Vlára Ľuborča. Do klubu ho spolu s mladším bratom Ivanom priviedol otec a funkcionárči už 22 rokov. Postupne sa od žiakov cez dorast prepracoval k mužom.
Na Slovensku sa starší hráči báli o svoje fleky, v Amerike bol prístup iný, spomína na začiatky v NHL Bartovič Čítajte Keď sme sa na vás pýtali, vraj je meno Peter Schwandtner synonymum rebelstva. Súhlasíte?
Mnohí ma považujú za rebela, takže niečo na tom bude.
Čo to v praxi znamená?
Častokrát mám na veci iný názor ako ostatní. Napokon sa však väčšinou dopracujeme k rovnakému cieľu, hoci každý ideme vlastnou cestou. (smiech)
A čo kompromisy z vašej strany?
Viem sa dohodnúť a pristúpiť na veci, ktoré majú logiku.
Som emotívny, ale paličky som ešte na ľad nehodil, hovorí bubeník Peter Hebr Čítajte Ste už neodmysliteľnou súčasťou šiestoligovej Ľuborče. Vekový priemer mužstva sa už postupne blíži k štyridsiatke. Je u vás futbal dlhodobo udržateľný?
Problém je v dedinských súťažiach takmer všade. V nižších ligách nastupujú aj hráči okolo päťdesiatky. U nás je priemer približne na úrovni tridsaťsedem rokov.
Ťažko povedať, ako dlho to bude hráčov ešte baviť. U nás nezáleží, akú súťaž budeme hrať. Pred sezónou sme hovorili, že nejdeme zachrániť šiestu ligu, ale futbal. Aby ľudia mali kam v nedeľu chodiť.
Dorastenecký tím sme spojili s Nemšovou, pretože ani jeden klub by nemal dostatok hráčov. Bola to svadba z rozumu.
A čo finančné zázemie?
Máme dotáciu z mesta. Tie nám stačia na rozhodcov a pár ciest za súpermi. Ostatné si musíme zohnať po vlastnej osi.
V Nemšovej pôsobia až tri kluby. Je reálne spojiť ich do jedného celku?
