TRENČÍN. Rodák zo Soblahovskej ulice v Trenčíne do 15 rokov hral popri hokeji futbal za Letecké opravovne, ktorých farby v minulosti hájil aj jeho otec. K hokeju sa dostal náhodou. Počas verejného korčuľovania na trenčianskom zimnom štadióne si ho všimol pán Bakoš, ktorý trénoval prípravku.
Som emotívny, ale paličky som ešte na ľad nehodil, hovorí bubeník Peter Hebr Čítajte „Prišiel za otcom, či by som prišiel na tréning. Základy korčuľovania som už mal za sebou. Chodili sme na zamrznutý Váh, alebo neďaleký rybník na Bodovke,“ zaspomínal si na začiatky Milan Bartovič.
Vyrastal v tej istej bytovke ako Ľubo Sekeráš. Partia z ulice bola na ihriskách medzi panelákmi od rána do večera.
„Domov sme prichádzali absolútne vyšťavení. Ani sme nevedeli, ale dávali sme si skvelé športové tréningy a dostávali sa do výbornej kondície,“ smial sa.
V hokejovej triede vyrastal s takými menami ako Branko Radivojevič, Tomáš Starosta, Roman Tvrdoň, či Ladislav Gabriš.
Hádať sa s 50-ročným rozhodcom nemá zmysel, vysvetľuje člen jedenástky roka Pavol Bulko Čítajte Mimoriadne vydarený ročník od tretej po ôsmu hokejovú triedu prehral ani nie päť ligových stretnutí. Bol mimoriadne súťaživý a neznášal prehry.
Kariéru mu zranenie nezničilo
Na jar roku 1997 Dukla Trenčín získala druhý titul v seniorskej extralige. Od septembra Milan Bartovič ako šestnásťročný nastupoval už za juniorsky tím. Sľubne rozbehnutú sezónu zničilo nepríjemné zranenie. V plnej rýchlosti narazil chrbtom do bránkovej konštrukcie. Výsledkom nárazu bol odlomený stavec. Bez hokeja bol štyri mesiace.
