Ako ste sa dostali k bubnovaniu na hokeji?
Na hokej som začal chodiť s otcom. Keď som bol starší, s partiou kamarátov sme sa presunuli ku kotlu. Postupne sme spoznávali ostatných fanúšikov a približovali sme sa smerom k jeho stredu.
Priznám sa, že si presne nepamätám, čo bolo impulzom, aby som si zobral paličky do ruky. Možno iba niekto chýbal. Chcel som si bubnovanie vyskúšať a zostal som pri ňom do dnes. Začínal som ešte na základnej škole. To už je viac ako polovica života.

Mali ste predtým s bubnovaním skúsenosti?
Vôbec. Milujem hudbu. Kedysi som obdivoval dánske Safri duo, ktoré bolo najmä o kvalitnom bubnovaní. Prišiel som na to, že dokážem vytvoriť a udržať rytmus, ktorý roztlieska ľudí okolo mňa.

Čo pre vás bubnovanie znamená?
Vášeň a emócie. Sledujem spätnú väzbu od okolia. Ak hráči na ľade hrajú dobrý hokej, aj atmosféra na tribúnach je oveľa lepšia. Aj nás bubeníkov motivuje a poháňa dopredu. Osobne si chvíle s paličkami a bubnom na tribúne veľmi užívam. Hokejový zápas je pre mňa viac ako iba hra na ľade.