VEĽKÉ BIEROVCE. S futbalom začínal v rodnej obci so starším bratom Petrom pod vedením otca ako trénera žiackeho tímu. Načierno nastupoval v drese Veľkých Bieroviec/Opatoviec ešte skôr, ako to dovoľovali v tých časoch pravidlá, pretože hráčov bolo málo.
Neskôr v dorasteneckom veku pôsobil v Ozete Dukle Trenčín pod vedením trénera Miloša Lintnera. Po skončení mládežníckych časov prijal ponuku zo susedných Trenčianskych Stankoviec. A s miestnou, vtedy ešte Telovýchovnou jednotou Družstevník, sa jeho kariéra preplietla na dlhé roky.

„Oslovil ma Dušan Pevný s dnes už nebohým Jozefom Kadákom. V klube v tom čase pôsobil ako tréner další Veľkobierovčan Ľuboš Kulich. Dlho som neváhal. Trenčianske Stankovce sú susedná dedina a nehrala žiadnu vysokú súťaž, ktorú by som futbalovo nezvládal,“ začal svoje rozprávanie Pavol Bulko.
Dva rýchle postupy
V tom čase klub pôsobil ešte v starej piatej lige, ktorá spájala oblastné futbalové zväzy Trenčín a Považská Bystrica. Po vypadnutí sa niekoľko sezón pokúšal o návrat do krajských súťaží, čo sa mu na jar 2003 aj podarilo, keď predčil Veľkú Hradnú. A to nebolo všetko. Už o rok na to sa mužstvo pod vedením trénera Ľuboša Račeka posunulo dokonca do štvrtej ligy.

„Celé to obdobie v Stankovciach bolo perfektné. Inak by som tam nebol tak dlho. Bol som spokojný. Expresne rýchlo sme sa posunuli o dva levely vyššie. Obec vybudovala parádny športový areál, kde sme oslávili postup do štvrtej ligy severozápad. Pre mňa osobne ten skok o dve ligy vyššie nebol neznesiteľný, pretože sa dvíhala aj kvalita spoluhráčov. Samozrejme, vo štvrtej lige už bol cítiť výraznejší rozdiel. Mnohé kluby mali vo svojich kádroch hráčov, ktorí mali prvoligové skúsenosti,“ zaspomínal si futbalista, ktorému spoluhráči nepovedia inak ako „Belo“.