TRENČÍN. Korčule však zavesil na klinec a dal sa na dráhu trénera. Jeho zverencami sú alebo boli také mená ako Branko Radivojevič, Dominik Graňák , Tomáš Tatar, Marko Daňo, Mário Bližnák či Martin Reway. Už druhú sezónu sa venuje hokejistom Dukly Trenčín.
V minulosti ste hrali hokej. Nechceli ste sa mu venovať na profesionálnej úrovni?
Začínal som s ním od útleho detstva a veľmi ma bavil. Keď som prišiel do veku, kedy som sa rozhodoval, či má cenu pokračovať a prebíjať sa prvou ligou do extraligy, vybral som sa cestou štúdia na vysokej škole v špecializácii kondičný tréner. Dovtedy sa u mňa všetko točilo okolo hokeja a miloval som ho.

Som presvedčený, že som sa v tom čase rozhodol správne. Mnohí moji rovesníci sa prebíjali nižšími súťažami za pár korún.
Hokejisti žijú v určitej bubline. Majú po skončení kariéry problém zaradiť sa do bežného života?
Je to individuálne. Záleží na tom, aké majú záľuby a či si popri kariére rozbehli podnikanie, ktorému sa následne začnú venovať.
Poväčšinou je koniec kariéry šok pre hlavu aj organizmus. Človek je zabehnutých v určitých koľajach. Zväčša potrebujú pár mesiacov a väčšina z nich sa dokáže aklimatizovať.

Sú práve hokejisti kategóriou klientov, s ktorými si rozumiete najlepšie?
Rozdiely vidieť skôr medzi profesionálnymi a rekreačnými športovcami. Veľmi si však vážim obe skupiny klientov.
O niečo viac mi vyhovuje kontakt s profesionálmi. Dnes pôsobím v Dukle Trenčín a je to pre mňa ideálne prostredie.
Sú športovci svedomitejší ako amatéri?